Do funkcie viceprimátora si ho po voľbách vybral primátor Ivan Harman. Zodpovedá nielen za chod Mestského úradu, ale na starosti má aj ekonomickú agendu mesta. Je preto kompetentný vyjadriť sa aj k aktuálnym témam, ktoré rezonujú mestom. Michala Horeckého sme sa pýtali nielen na systém parkovania, ale aj na nejasnosti okolo zbúrania starej fary.
Prednedávnom stavebný úrad mesta vydal stavebné povolenie na rozkopávku parku na Bôriku v súvislosti s vybudovaním teplovodných prípojok pre objekt Amfiteáter. Občania sa sťažovali, že sa k rozkopaniu parku nemali možnosť vyjadriť. Prečo?
Stavebný úrad postupoval štandardným spôsobom. Pracovníci odboru hlavného architekta určili trasovanie. Využili sme príležitosť toho, že v mestskom parku boli staré, rozbité chodníky a určili sme im trasovanie cez chodníky. Investora sme tým zaviazali k vynútenej investícii do chodníkov a ich nových povrchov. Pre investora to určite nebolo milé, pretože to pre neho znamenalo vynaložené prostriedky navyše, ale akceptoval to. Občania, aj keby sa k tomu mohli vyjadriť, spôsob trasovania pokládok inžinierskych sietí by zmeniť nemohli. Faktom tu zostáva, že mesto je zo zákona povinné určiť trasu napojenia objektov na inžinierske siete. Inžinierske siete je totiž mesto pre investora povinné zabezpečiť.
Stavebný úrad vydal stavebné povolenie aj na tzv. úplnú prestavbu fary. Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Miloš Dudáš však tvrdí, že si od neho mesto nevyžiadalo stanovisko, hoci zo zákona mali povinnosť tak urobiť. Je to tak?
To nie je pravda. Stanovisko k zámeru bolo vydané na jar tohto roku a bolo súčasťou podmienky stavebného povolenia na úplnú prestavbu fary. Bolo negatívne. Preto primátor nesúhlasil s asanáciou a jediné, čo povolil, je rekonštrukcia fary, vrátane zachovania všetkých historicky dôležitých prvkov. Nahradiť sa môžu iba tie materiáli, ktoré sú viac nepoužiteľné.
Ide však o dve rozdielne veci. Jednou je asanácia a druhou úplná rekonštrukcia. Cirkev žiadala stavebný úrad o povolenie na asanáciu. K nej vám dal Krajský pamiatkový úrad zamietavé stanovisko. Stavebný úrad asanáciu zamietol. Vydal však rozhodnutie na úplnú prestavbu. Pamiatkový úrad však už o vyjadrenie nepožiadal. Prečo?
Máme právne analýzy, všetko sme si overili a postupovali sme v súlade so zákonom. Dlho sa konzultovalo z množstvom odborníkov. Postup rekonštrukcie pamiatok bol samozrejme konzultovaný aj s pamiatkármi. Pýtali sme sa aj pána Dudáša, či je možné objekt rozobrať a nanovo ho postaviť, pokiaľ je v zlom stave.
Aj Miloš Dudáš v rozhovore pre MY Žilinské noviny pripustil, že to v odôvodnených prípadoch možné je. Mali ste si však k tomu vyžiadať ich stanovisko a keďže prebiehalo konanie o vyhlásení za národnú kultúrnu pamiatku, to by bolo pravdepodobne negatívne.
My sme povolili prestavbu a neporušili sme žiadny zákon.
Cirkev vás požiadala o asanáciu. Tú ste mohli buď povoliť, alebo zamietnuť. Čo ste urobili?
My sme zamietli asanáciu, ale povolili sme prestavbu a hlavne rekonštrukciu, pretože objekt fary bol objektívne roky vo veľmi zlom technickom stave. Primátor ako aj vedenie je presvedčené o tom, že objekt fary má pre Žilinu veľký kultúrno-spoločenský význam a preto nesúhlasil z asanáciu, ale len z rekonštrukciou objektu a jeho spätným osadením na pôvodné miesto.
To je ale celkom iná vec. To ste urobili z vlastnej iniciatívy? Kto vás požiadal o úplnú prestavbu?
Neurobili sme to svojvoľne. Požiadala nás o to Rímsko-katolícka cirkev. Keď sme rozhodli, že nevyhovieme žiadosti o asanáciu, požiadali o úplnú prestavbu. Krajský pamiatkový úrad dal stanovisko k objektu, že nepovoľuje asanáciu, čiže trvalé odstránenie objektu fary. Primátor si tento názor osvojil a po rokovaniach povolil len rekonštrukciu.
To vyjadrenie vám však dali k asanácii. Miloš Dudáš tvrdí, že k úplnej prestavbe sa nemal možnosť vyjadriť. Prečo?
Opakujem, Krajský pamiatkový úrad mal možnosť sa k tomu vyjadriť a vyjadril sa.
Postupoval investor v súlade s vydaným povolením?
Hneď ako bolo možné prebehol na mieste štátny stavebný dohľad. Podľa dostupných záznamov zo strany investora až do momentu, keď začali padať obnažené múry budovy, postupovali podľa povolenia. Budovu celý týždeň rozoberali, všetky prvky boli zadokumentované, všetko sa fotilo, robili sa odliatky, fotografie, záznamy z postupného rozoberania a ukladania do depozitu. Po obnažení múrov sa však ukázalo, že budova je staticky narušená. Vtedy komisia a bezpečnosť práce skonštatovala, že kvôli narušenej statike, že už nie je možné múry rozoberať ručne a kvôli bezpečnosti sa musí pristúpiť k odstráneniu mechanizmami. Predbežné výsledky štátneho stavebného dohľadu hovoria, že stavebník vykonal všetky veci tak, ako mal.
Dávate slovo, že faru znova postavia?
Stavebné povolenie bolo vydané na rozobratie a spätnú rekonštrukciu fary. Jasnou podmienkou primátora bolo, že zrekonštruovaná fara sa musí vrátiť na svoje pôvodné miesto.
Všetci sa zhodovali v tom, že faru treba rozobrať, keďže je pod ňou nutné vykonať archeologický prieskum. Pamiatkári však tvrdia, že je to už nemožné, pretože územie zničili ťažké mechanizmy.
Stavebné mechanizmy odstránili len povrch. Bol pri tom stavebný dozor a pamiatkári. Neviem, či pán Dudáš je archeológ. Ja som počul archeológov, ktorí tvrdia, že výskum tam možný je a musí byť vykonaný. Je súčasťou celej záležitosti.
Výskum ale nariaďuje práve Krajský pamiatkový úrad, ktorý tvrdí, že už nie je možný.
Mesto stanovilo jasné podmienky a investor ich musí dodržať. To, čo zburcovalo verejnosť je fakt, že sa tam večer objavili bagre. Podľa stanoviska a zápisov investora ako som spomínal, hrozilo, že múry spadnú, čím hrozilo nebezpečenstvo.
Investor chce v blízkosti fary postaviť obchodný dom. Hodí sa podľa vás tento projekt do tejto lokality?
Musím upozorniť, že rekonštrukciu fary a výstavbu obchodného centra berieme ako dve rozdielne veci a takto sme ich aj posudzovali. Primátor jasne povedal, že faru musím investor postaviť naspäť. Čo sa týka obchodného domu a investor splní všetky podmienky územného plánu a zástavby v danej lokalite, mesto mu nemôže prikázať, čo má postaviť na svojom súkromnom pozemku. Všetky významné, či väčšie projekty však posudzuje komisia výstavby, územného plánovania a životného prostredia a samozrejme oddelenie hlavného architekta, ktorí každý projekt posudzujú a pripomienkujú. V tomto smere je najmä na odborníkoch, aby ako sa hovorí každý projekt „učesali". Na druhej strane je samozrejme investor, ktorý prichádza so svojím zámerom. Ak má byť realizovaný musí nakoniec dôjsť k zhode oboch strán.
S rovnakým investorom vstupujete aj do projektu Náročného športového centra. Kvôli tomu Žilinská parkovacia spoločnosť predala investorovi športovú halu.
Z pohľadu mesta je športové centrum dôležité. Mesto, ani Žilinská parkovacia spoločnosť však športovú halu nepredalo. Hala bola pred rokom dočasne vložená, v súvislosti s memorandom o urovnaní, do ŽPS. V zmluvách, ktoré schvaľovalo zastupiteľstvo je jasne uvedené, že je tam vložená len dočasne a po navýšení podielu mesta, aby malo mesto väčšinu v Žilinskej parkovacej spoločnosti, si ju v rovnakej hodnote naspäť preberie firma, ktorá ju tam vložila. Podľa zmluvy sa ako protihodnota do ŽPS mal vložiť pozemok pod ďalší parkovací dom, aby boli zachované výšky vkladu spoločníkov. V tej dobe sme si však mysleli, že projekt športového centra bude urobený rýchlejšie, ako v skutočnosti prebiehal. Projekt je však náročný a preto logicky došlo aj k časovým sklzom. Z tohto dôvodu sme požiadali investora, či by do ŽPS nemohol namiesto pozemku v hodnote 70 mil. Sk vložiť priamo finančné prostriedky, aby sme v prípade potreby mohli vybudovať náhradné športoviská. Investor nám vyhovel. Prijaté memorandum nám v tom čase minimálne na rok vyriešilo situáciu ohľadom športovania detí a mládeže, najmä z centra voľného času Žirafa, pretože ak si pamätáte, keď sme prišlo na mesto športová hala už bola predaná. Aj preto sme do memoranda zahrnuli ideu, že budeme hľadať spôsob, ako halu zachovať pre šport.
Investor hovorí, že ak vláda projekt nepodporí, halu zbúra.
Nie je to celkom pravda, pretože architektúra bude zachovaná. Halu nezbúra. Nevybuduje tam však športoviská. Mesto v takom prípade bude musieť vyriešiť náhradné športové plochy.
Ďalšou tému je parkovanie. Tvrdíte, že ho máte vyriešené v súlade so zákonom. Je to tak?
Zákon upravuje, že parkovné sa nemôže vyberať ako daň. My sme nariadenie mesta novelizovali a daň nevyberáme.
Vyberáte ale parkovné a to podľa ústavného súdu môžete len v prípade, že zaň ponúknete určitú protihodnotu.
Protihodnotou je predsa to, že ľudia môžu parkovať v centre mesta. Je to systém, ktorý už bol zavedený. Ak chce mesto poskytovať pre občanov službu, aby tu mohli parkovať, musí mať na to peniaze a zavedený systém. Niekto ho musí vypracovať a udržiavať. Na to sú potrebné peniaze. Podľa našich analýz je takýto systém parkovného v súlade so zákonom.
