LIETAVA. Jeden z najväčších hradov na Slovensku má nového majiteľa. Do obnovy chce zapojiť aj profesionálne firmy a časom zabezpečiť vlastného sprievodcu - kastelána.
Nebolo to zo dňa na deň
Združenie na záchranu Lietavského hradu sa o 690 rokov starý objekt stará už deväť rokov. Po rokovaniach na Krajskom pamiatkovom úrade v Žiline a administratínom vybavovaní ho združenie získalo na základe darovacej zmluvy od Pozemkového spoločenstva lesného Lietava, ktorého členovia zostali vlastníkmi parcely hradu. Hrad ako stavbu dalo združenie geodeticky zamerať a dnes má súpisné číslo 614.
„Po 255 rokoch sme pomohli túto stavbu zlegalizovať. Dnes sme už vlastníci, ktorí sú povinní sa o pamiatku starať," povedal riaditeľ združenia Ľubomír Chobot. Za hlavný cieľ združenia považuje zakonzervovať zrúcaninu v súčasnom stave.
Hrad je národná kultúrna pamiatka. Jeho záchrana nebude jednoduchá, je v havarijnom stave a problémom je zlá statika. „Preto využívame vlastného metodika, ktorý určí poradie zásahov podľa pamiatkového hľadiska. Metodik so statikom určujú, kde je zásah najnutnejší. Začali sme so záchranou najvzácnejších častí plných architektonických detailov hlavne v objektoch horného a stredného hradu," povedal Chobot. V združení je asi 30 dobrovoľníkov. Vo voľnom čase píšu granty, zháňajú peniaze a hlavne murujú. Do obnovy pamiatky chcú zapojiť aj profesionálne firmy. „Po konzervácii hradu bude tento objekt určite potrebovať svojho kastelána či správcu," povedal Chobot.
Podľa ministerstva kultúry je podiel občianskych združení na celkovej obnove kultúrneho dedičstva pomerne malý, „výnimku tvorí práve oblasť konzervácie hradných ruín," povedal hovorca Jozef Bednár. Ministerstvo podľa neho rieši majetko-právne vysporiadanie vlastníckych vzťahov k hradným ruinám.
Lákadlo pre turistov
Pred Obecným úradom Lietava možno bežne vidieť autá z Poľska, Nemecka, či Holandska. Starostka obce má z turistického ruchu radosť. „Fandím aktivitám na záchranu hradu. Snažíme sa ich aj podporiť, ale zišlo by sa im čo najviac grantov," povedala Irena Tomaščíková. Z rozpočtu obce dostali peniaze napríklad na stavebný materiál. Romantická ruina pritiahne ročne okolo 30-tisíc turistov.
Turisti si na lešenia a stavebný materiál už zvykli. Najviac prác na hrade urobili dobrovoľníci za posledných šesť rokov. Pomocnú ruku im na začiatku podali skúsení záchrancovia z Moravy, ako aj iné organizácie venujúce sa záchrane hradov na Slovensku. Pomohli založiť občianske združenie na Považskom hrade, a ani osud Hričovského hradu im nie je ľahostajný.
Združenie v roku 2006 vydalo v spolupráci odborníkmi na torzálnu architektúru aj knihu Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine - prvú svojho druhu na Slovensku.
Na Slovensku je podľa ministerstva kultúry približne 133 hradov, nie všetky sú pamiatkami. Ďalšou vysporiadanou zrúcaninou je napríklad Lednický hrad, kde polovicu hradu vlastní združenie a druhú polovicu obec.