ŽILINA. Žilina vykopla doslova z bránkovej čiary nútenú správu, ktorá mestu reálne hrozila ešte koncom minulého roku. Najvyšší súd SR zbavil magistrát povinnosti zaplatiť pohľadávku v hodnote viac ako 4,315 miliónov eur. Rozhodol, že ručiteľská listina podpísaná Jánom Slotom, ktorou mesto ručilo za 50-miliónový (asi 1,66 milióna eur) úver súkromného podnikateľa Dušana Kullu, je neplatná. SME to potvrdil primátor Žiliny Ivan Harman.
„V čase, keď som nastúpil do funkcie, bol súdny spor prehratý. Nové vedenie čelilo právoplatnému rozsudku aj s následnou exekúciou, ktorý mesto zaväzovalo uhradiť v tom čase okolo 130 miliónov korún. Mestu hrozila jasná nútená správa. Nezľakli sme sa a podali sme dovolanie na Najvyšší súd. Napadli sme platnosť ručiteľskej zmluvy, ktorú podpísal Slota," popisuje situáciu, ktorú našiel na žilinskom magistráte nastupujúci primátor Harman.
Slotovi kostlivci
Primátor Harman, ktorý nastúpil na post primátora Žiliny, už v roku 2006 upozorňoval na „kostlivcov v skrini" po odchádzajúcom šéfovi mesta Jánovi Slotovi. Po prehratých voľbách a exprimátorovom odchode sa začali ozývať veritelia. Najvážnejším problémom, ktorý ohrozoval schopnosť mesta plniť si finančné záväzky, bol prípad „Strašidelný zámok". Ak by mesto prehralo súdny spor a muselo zaplatiť, dostalo by sa pod nútenú správu. O podstatných veciach by nerozhodoval primátor a zastupiteľstvo, ale krízový manažér nominovaný ministerstvom financií.
Ešte za socializmu začala Jednota stavať nové nákupné centrum na sídlisku Solinky. Stavbu však prerušila Zamatová revolúcia v roku 1989. Rozostavaná budova pripadla podľa zákona mestu Žilina.
Primátor Slota predal v roku 1992 rozostavané nákupné centrum žilinskej firme Uniflex Dušana Kullu. Od tej chvíle sa rozkrútil kolotoč zvláštnych udalostí a nepochopiteľných transakcií.
Podnikateľ nemal dosť peňazí na zaplatenie a dokončenie nákupného centra, ktorý medzičasom dostal od Žilinčanov názov Strašidelný zámok. Potreboval si zobrať úver, ale nemal čím ručiť. K miliónom sa však dostal vďaka exprimátorovi Slotovi. Všeobecná úverová banka Kullovi poskytla v roku 1992 50-miliónový úver len kvôli tomu, že Slota založil mestský majetok ako záruku za podnikateľov úver.
Kulla úver nesplácal a nedostaval ani obchodné centrum na Solinkách. Pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka predala „Kullovskú" pohľadávku v balíku asi 700 klasifikovaných úverov na firmu General Electric. Obchodne zaujímavá pohľadávka práve pre ručenie mestom Žilina sa neskôr postupne objavovala v rukách ďalších firiem, väčšinou so sídlom v daňových rajoch, ako sú napríklad Samoa či Seychelles.
Veritelia sa domáhali zaplatenia viac ako 130 miliónovej pohľadávky na súdoch. Vedenie mesta odmietalo zaplatiť. Dôležitým argumentom, na ktorý sa spoliehalo, bola Slotova chyba alebo nedbalosť. Exprimátor používal mestské zastupiteľstvo len ako nepotrebný produkt demokracie a o väčšine vecí v meste rozhodoval sám. Slota síce podpísal ručiteľskú zmluvu, ale svoje rozhodnutie nedal schváliť mestskému zastupiteľstvu. Primátor Harman a Najvyšší súd tvrdia, že podľa platného štatútu mesta malo ručenie schvaľovať práve zastupiteľstvo.
Posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu z konca tohto roku považuje primátor Harman za definitívne. Napriek tomu však dodáva: „Je to len jeden z kostlivcov zo Slotovej skrine."
Strašidelný zámok ďalej straší
Rozhodnutím Najvyššieho súdu problémy mesta so „Strašidelným zámkom" nekončia. Harman hovorí, že magistrát musí zaplatiť približne 20 miliónov korún spoločnosti Jednota COOP. Firma si pred niekoľkými rokmi uplatnila nárok na zaplatenie investičných nákladov, ktoré vložila do rozostavaného objektu obchodného centra ešte pred prevodom na mesto Žilina. Suma sa pohybovala okolo štyroch miliónov korún.
„Primátor Slota neplatil. Za niekoľko rokov sa dlh vyšplhal zo štyroch na asi 20 miliónov korún. Istinu sme už zaplatili," potvrdil Harman.
Osud „Strašidelného zámku" je nejasný. Dvadsať rokov nedostavaný objekt chátra. A príbehy, ktoré sa tam za tie roky odohrali sú skutočne strašidelné. Pred jedenástimi rokmi sa v suteréne ruiny utopil sedemročný Jožko Maštalírec, ďalšie dieťa sa zranilo a zopár mladých ľudí si tam siahlo na život.
