ŽILINA. Radnica v minulosti verejne ohlásila, že nový územný plán mesta bude prezentovať do konca minulého roku. Tak mala uzatvorené aj zmluvy. „Dodávateľ mešká so svojimi prácami, čo nevieme ovplyvniť," povedal primátor Ivan Harman. Meniť dodávateľa kvôli tomu nechce, znamenalo by to ďalšie predĺženie prác. „Je veľký predpoklad, že do polovice roku 2009 bude územný plán schválený," povedal Harman.
Výsledok má byť lepší
Zhotoviteľom plánu je Vladimír Barčiak. Tvrdí, že termín v zmluve nemohol stihnúť pre adekvátne príčiny. „Je to náročná robota. Vyžaduje si viac námahy, ako hocaké iné sídlo na severe Slovenska. Verím, že o čo sa mešká, o to bude výsledok lepší," povedal Barčiak.
Plán dokončí podľa svojich slov do pol roka. Či ho ale mestskí poslanci schvália ešte tento rok, si povedať netrúfa. „Vypracovaný bude, možno aj prerokovaný, ale či bude schválený, neviem. Predpokladám množstvo pripomienok," povedal Barčiak. Priznal, že mesto na neho „tlačí," aby bol plán čo najskôr.
Aj hlavný architekt mesta Martin Pavelek očakáva, že sa čoskoro začne legislatívny proces vrátane verejného prerokovania. Budú sa musieť riešiť aj pripomienky obyvateľov, tiež ho budú predstavovať v prímestských častiach. „Chceme, aby mala každá mestská časť vytlačenú svoju časť (plánu) a mohla sa venovať vyslovene jej," povedal Pavelek.
Musel zapracovať zmeny
Barčiak vychádza z doteraz platného a často porušovaného územného plánu architekta Antonína Stuchla z roku 1980, ale predovšetkým z prerokovaného konceptu nového územného plánu mesta. Jeho vypracovanie sa začalo pripravovať v roku 1994. Práce sa však naplno rozbehli v roku 2007. Zákazku na plán dostal ešte za bývalého primátora Jána Slotu architekt Meliš. Po jeho smrti dielo prevzal Barčiak. Ten hovorí, že sa musel vysporiadať s množstvom zmien, ktoré vznikli neakceptovaním plánu v minulosti: „Zmenila sa metodika práce a tiež čiastočne názory, ako má mesto vyzerať. Niečo som musel dokresliť, prehodnotiť, upraviť. Niektoré veci som musel overiť, v akom stave sú v skutočnosti."
Významné zmeny
Oproti takmer 30 rokov starému plánu budú v novom podstatné zmeny. Vyjadrujú napríklad zmeny v priestore širšieho centra - bývalých Považských chemických závodov a hypermarketu. Tiež zmeny v centre Vlčiniec, teda výstavbu obchodných domov. Tiež v pokračovaní rozvoja Hájika ako i zmeny južne od Soliniek.
Zakreslené je aj rozšírenie skládky v Považskom Chlmci, hoci mesto podalo voči územnému rozhodnutiu podnet na prokuratúru. V pláne stále nie je zakreslený Aupark na bývalom Námestí Ľudovíta Štúra. Barčiak dodal, že už sa s tým nedá nič robiť a že ho tam bude musieť dopracovať.
O územnom pláne mesta hovorí jeho zhotoviteľ Vladimír Barčiak
Prečo plán ešte nie je hotový?
Je to náročná robota, vyžaduje si viac roboty, ako ktorékoľvek iné sídlo na severe Slovenska. Čas je nutný a adekvátny. Verím, že o to bude lepší výsledok.
Stuchl ho kreslil v ideálnych podmienkach. Vychádzate z jeho koncepcie?
Projektant Stuchl založil isté veci a tie sa dnes nedajú prehliadnuť, treba na nich stavať. Z pôvodného vychádza najmä rozloženie obytných a výrobných území a koncepcia dopravy. Funkčné zónovanie mesta je cítiť ešte dodnes. Dá sa to skvalitňovať, uťahovať.
Ako ste sa vysporiadali s množstvom zmien, s ktorými plán nepočítal?
V zásade sa zmenila metodika práce na takomto pláne, tiež názory, ako má mesto vyzerať. Reaguje sa na skutočnosti, ktoré sa v urbanizme mesta prejaviť nemuseli. Niečo som určite musel dokresliť, respektíve prehodnotiť, upraviť. Bolo nutné si niektoré veci overiť, v akom sú skutočnom stave.
Aké sú najvýznamnejšie zmeny?
Podstatné zmeny sú v priestore širšieho centra - bývalých Považských chemických závodov a hypermarketu. Ďalšie zmeny sú v centre Vlčiniec, teda výstavba Carrefouru (na mieste športového areálu), Baumaxu atď. Zmeny sú v pokračovaní rozvoja Hájika ako i južne od Soliniek (musí byť upravená trasa IV. okružnej). Dôležité ale je, že základ - rozloženie obytných plôch, zelene a výroby, dopravný systém bol zachovaný.
Čo hovoríte na skládku v Považskom Chlmci?
Neteší ma, že je tam. Ale nemám v rukách nástroje, aby som mohol povedať, že bude niekde inde. Riešenie vidím v útlme jej činnosti, možno v jej dočasnom fungovaní. Odpad treba lepšie separovať, zhodnocovať a vybudovať v Žiline spaľovňu. Spolupracovať by mal na tom samosprávny kraj, lebo to nie je len mestský, ale regionálny problém.
Chlmčania budú určite protestovať. Územný plán je ich jediná nádej. Neobávate sa toho?
Už mi písali listy a pozývali ma na sedenia. Mňa mrzí, že je skládka tam. Nemôžem ju však zamaľovať a nechať tak. Na skladovanie odpadu v Žiline nie sú iné lokality a ani ich nenavrhnem. To nie je cesta. Žilina potrebuje spaľovňu. Mohla by byť v priestoroch teplárne.
Aká je najväčšia výhoda tohto územného plánu mesta?
Prínosom je napr. dodržanie a rozvíjanie okružno-radiálného dopravného princípu, stále tu bude dokument pre tvorbu kompaktného mesta, ktoré ale zároveň musí byť čitateľné, čo stále je. V nedávnej minulosti sa neprimerane umožňovalo, aby sa premiešali niektoré funkčné plochy. Vezmime si obchodný dom Šok na Kamennej ulici. Obávam sa, že za komerčnými funkciami preniknú do tohto pôvodne výrobného územia aj zložky bývania. Pritom mal byť celý ten pás určený pre zamestnanosť. Nikto tam nevie zaručiť kvalitné bývanie, na ktoré má každý nárok.
A čo Aupark na námestí Ľudovíta Štúra?
Stále tu držím námestie, dúfal som, že to pôjde aspoň k nejakému kompromisu. Bohužiaľ, nezostane mi nič iné, len akceptovať tú hmotu a vymeniť žltú farbu peších priestorov na občiansku vybavenosť. Nie je to tragédia, ale nie je to ani šťastné riešenie.
Čo plán postaviť útulok pre psov v Budatíne?
Táto funkcia nie je taká významná, aby musela byť práve tam, v širšom centre mesta. Obávam sa, že by sa tým v meste založil ďalší problém. Nehovoriac o tom, že takýto areál nie je mestotvorný prvok. Keby to bolo dva kilometre ďalej od centra, nič sa nestane. Sú vhodnejšie lokality. Napríklad v Mojšovej Lúčke, ktorá je dostupná. V Budatíne majú byť priestory pre voľnočasové aktivity.
Sú na vás vyvíjané tlaky?
Nemôžem povedať, že tlaky. Ale melie sa to okolo mňa. Ľudia za mnou chodia, ale ja sa nedám k ničomu dotlačiť. Pri prerokovaní je to vždy o kompromise.
Dosiahnutie čoho by vás najviac potešilo?
Napr. keby sa mi podaril taký detail, oživiť okolie potoka Všivák. Keby sa aspoň od Soliniek po jeho prameň zvýraznila jeho stopa, akási spomienka na Všivák, možno park okolo neho. Každý tok na území mesta by sa mohol dostať do zeleného lôžka.
Má Žilina priestor na rast?
Je vypracovaná dokumentácia rozšírenia smerom západným, teda sídliska Hájik. Smer južný tiež ešte nie je naplnený. Z hľadiska bývania by sa malo mesto rozvíjať týmito smermi. Potom je to otázka spolupráce s okolitými obcami.
Ako bude prebiehať proces schvaľovania?
Návrh územného plánu mesta Žilina sa mi určite podarí dokončiť tento rok. Jeho prerokovanie a schvaľovanie upravuje predovšetkým stavebný zákon. Zjednodušene povedané, územný plán bude zverejnený na prijatie pripomienok, minimálne na dobu 30 dní. Súčasne bude prebiehať prerokúvanie s dotknutými orgánmi, správcami sietí a odbornými inštitúciami atď. Potom mesto pripomienky vyhodnotí a rozhodne, ktoré bude a ktoré nebude akceptovať. S dotknutými orgánmi sa však musí dohodnúť.
Určite tu bude veľa pripomienok a tie treba prehodnotiť a prípadne zapracovať. Následne na základe pokynu mesta vypracujem čistopis územného plánu mesta. Ak by to išlo dobre, po zapracovaní pripomienok a prerokúvaní s nadriadeným orgánom územného plánovania by mohlo prísť k prerokovaniu územného plánu mesta v mestskom zastupiteľstve a k jeho schváleniu. Súčasne mesto musí všeobecno-záväzným nariadením vyhlásiť záväzné časti územného plánu.
Je reálne, že poslanci schvália tento plán ešte tento rok?
To si netrúfam povedať. Urobený bude, možno aj prerokovaný, ale či bude schválený... Predpokladám množstvo pripomienok. Snaha z mesta určite bude schváliť územný plán mesta „aj mňa tlačia". Veľa závisí od charakteru pripomienok k návrhu územného plánu mesta Žilina.
(lk)
