Okresný súd vyriekol, že kúpna zmluva Námestia Ľudovíta Štúra je platná. Spor sa vlečie už roky a dielo, stále ešte na námestí, utešene rastie. V tejto chvíli je nad slnko jasnejšie, že Aupark v Žiline bude. Primátor Harman sa preto, vcelku rozumne, pokúša zachrániť aspoň to, čo sa ešte dá. Žiada, aby investor mestu za lukratívny pozemok zaplatil oveľa viac, ako 50 miliónov korún (aj keď asi už nikto nezistí, koľko v skutočnosti za pozemok zaplatili a kde peniaze skončili). Peniaze chce radnica použiť na záchranu dopravnej infraštruktúry v meste a odvrátiť tak hroziaci kolaps dopravy. Aupark odmieta. Vraj nevidia dôvod, prečo by mali zaplatiť. Veď aj súd považuje žalobu za neoopodstatnenú.
Z hľadiska práva je výhoda na strane Auparku, aj keď radnica sa odvolá. Keď už ale nie podľa práva, platiť by mali na základe morálky a slušnosti. Za pozemok zaplatili mestu nízku sumu, skomplikujú dopravu v meste, a teda by ju mali vyriešiť, zabrali Žilinčanom námestie v rozpore s územným plánom a ľudia ich tu nechceli. To sú dôvody, pre ktoré by sa zaplatiť patrilo. Zvlášť, keď chce mesto tieto peniaze použiť na vysporiadanie sa so situáciou, ktorú v Žiline spôsobí Aupark. Zároveň by si tak na verejnosti očistili svoje meno.
Postup radnice je správny. Snaží sa zachrániť, čo sa ešte dá. Škoda, že sa rovnako principiálne nesnaží riešiť veci aj v iných sporoch. Napríklad v prípade zbúranej starej fary, či skládke v Považskom Chlmci. Pre všetky tieto prípady je spoločné, že slušnosť, právo a morálka tu ťahajú za kratší koniec.
