ŽILINA. Oravský hrad sa stal v minulom roku najnavštevovanejším slovenským hradom. Podľa predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára ho navštívilo 210 000 ľudí. Povedal to pri príležitosti dnešného seminára Záchrana hradov na území ŽSK, ktorý sa konal v Žiline.
"Aktuálne čísla hovoria o tom, že predbehol aj Bojnický zámok, ktorý navštívilo 187 000 ľudí. Myslím si, že k tomu vhodne prispelo aj osvetlenie Oravského hradu na sklonku minulého roka," povedal Blanár.
Podľa riaditeľky odboru kultúry ŽSK Aleny Michálkovej návštevnosť Oravského hradu permanentne stúpa. Na prvé miesto sa dostal vďaka zvýšeniu návštevnosti oproti roku 2007. Vtedy hrad navštívilo okolo 180.000 ľudí. Približne 40 percent z celkového počtu návštevníkov tvorili minulý rok poľskí turisti, takže významným spôsobom prispeli k prvému miestu Oravského hradu, povedala Michálková.
Fotogalériu nájdete tu
Osvetlenie Oravského hradu v Oravskom Podzámku oficiálne spustili do prevádzky 8. decembra 2008. Cena celého projektu osvetlenia hradu je 157 671 eur. Z toho 107 880 eur hradil ŽSK a 49 790 eur poskytli Slovenské elektrárne ako nenávratnú dotáciu formou darovacej zmluvy.
Osvetlenie zabezpečuje 83 svietidiel, z toho 43 vo vnútri hradu a 40 vonku ako osvetlenie pevnosti.
Hrady by mali zachraňovať občianske združenia
Najväčšou prekážkou záujemcov o záchranu zrúcanín hradov sú problémové vlastnícke vzťahy. Na seminári o záchrane hradov dávali všetci za príklad dobrovoľníkov z Lietavy.
ŽILINA. Na území Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) je 13 hradov. Okrem Oravského sú všetky zrúcaniny alebo ruiny a starostlivosť o ne je náročná a drahá. Zástupcovia samospráv, odborníci a združenia sa na seminári v pondelok 23. marca mali naučiť, ako ich zachrániť. Predniesli svoje potreby a od kraja očakávajú odbornú a finančnú pomoc.
„Máme záujem, aby vznikali občianske združenia, ktoré sa budú zaoberať nielen záchranou, ale aj rôznymi aktivitami na zviditeľnenie hradov. Je to významná súčasť cestovného ruchu," povedal žilinský župan Juraj Blanár. Z grantov kraja môžu združenia tento rok žiadať približne 6 600 eur.
Problémom je získať vlastníctvoPodľa riaditeľky odboru kultúry ŽSK Aleny Michálkovej, ak hrad nikomu nepatrí, tak sa oň nik nestará.
„Je ideálne, ak sa hrad podarí získať do osobného vlastníctva občianskemu združeniu. Pozitívnym prípadom je Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré sa stalo vlastníkom hradu v Lietave. Túto cestu chceme ukázať aj ostatným," povedala Michálková. Ak je hrad majetkom združenia, to má väčšiu šancu zohnať peniaze z grantov a fondov.
Združeniu na záchranu Lietavského hradu patrí druhá najväčšia zrúcanina na Slovensku od minulého roka. „Je pravda, že sa nám rozšírili možnosti financovania. Ale pribudla zodpovednosť. Predtým sme boli dobrovoľníci, mohli sme kedykoľvek odísť. Dnes nás viaže pamiatkový zákon a musíme sa o pamiatku starať," povedal Ľubomír Chobot zo združenia.
Na ruine odstránili zatiaľ pätinu najväčších závad. Členov majú 41 a sú z celého Slovenska a Moravy. Tiež im pomáhajú občasní dobrovoľníci. Svoje dielo financujú z eurofondov, dotácii ministerstva kultúry a grantov kraja. Organizujú aj podujatia ako hradné slávnosti, koncerty, tvorivé dielne a semináre. Poskytujú svoje know - how, čo prinieslo prvé ovocie na Považskom hrade.
Dobrovoľníci pracujúci na Lietavskom hrade.
FOTO: ARCHÍV ZDRUŽENIA NA ZÁCHRANU LIETAVSKÉHO HRADU
Pamiatkari sú za konzervovanie, nie obnovovanie hradných ruín. „Podľa nášho názoru nie je vhodné tieto hrady dostavovať. Treba zabrániť ďalšej degenerácii materiálu a zachovať ich v súčasnom stave," povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Žilina Miloš Dudáš. Táto konzervácia je dobrá, keď sa robí pomaly a postupne. „Keď sa nepoužíva železo, betón a v minimálnej miere cement. Obnova Lietavkého hradu je dobrým príkladom ako obnovovať hrady," dodal Dudáš.
Ladislav Kavecký
