TEPLIČKA NAD VÁHOM. Telesné pozostatky 400-ročnej múmie Žofie Bosniakovej, ktoré boli uložené v kaplnke kostola v Tepličke nad Váhom, dnes dopoludnia zapálil 31-ročný Žilinčan. Telo zhorelo do tla. Podpaľača polícia zadržala. Novinárom to povedala hovorkyňa krajského riaditeľstva polície v Žiline Jana Balogová. Prečo muž vzácnu historickú relikviu zničil, nie je zatiaľ jasné.
"Telesné pozostatky, ktoré boli uložené v drevenej truhle, vytiahol pred kostol, kde ich polial nezistenou horľavou látkou a zapálil," poznamenala Balogová.
Podpaľač sa do kaplnky dostal ako bežný turista. Kľúče si, podobne ako ďalší záujemcovia o prehliadku, vypýtal v neďalekej cukrárni. Po založení ohňa zostal pri rakve, kde ho zadržali policajti. Niektorí miestni obyvatelia označili podpaľača za nepriateľa cirkvi alebo satanistu.
Za hanobenie mŕtveho hrozí páchateľovi v prípade dokázania viny pred súdom až päť rokov väzenia.
Bosniaková, manželka uhorského palatína Františka Vesselényiho, žila v Tepličke nad Váhom a na hrade Strečno, kde aj zomrela. V roku 1689 našli jej telo neporušené po viac ako 45 rokoch od jej smrti, hoci nebolo balzamované. Gróf Ján Lowenburg dal jej telesné ostatky v roku 1698 premiestniť z hradnej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom. Bosniaková zriadila útulok pre chudobných a nemocnicu, menej majetným rozdávala malé chleby, ktorým sa vraj i v súčasnosti hovorí bosniaky. Cirkev ju údajne chcela blahorečiť.
Podpaľač sa tomu smial
Tridsaťjedenročný Žilinčan, ktorý podpálil zachované ostatky Žofie Bosniakovej v Tepličke nad Váhom, považovanej za sväticu, sa nad dielom svojej skazy podľa očitých svedkov smial. Keď prišla na miesto požiaru Justína Kozánková, kultúrna referentka obce, videla len plamene v truhle, dym a spútaného podpaľača.
"Sedel pod stromom a smial sa," uviedla Kozánková. Podľa nej tvrdil, že Žofiu videl na internete ako ježibabu a nemohol pre ňu spávať. Požiar zistila jedna obyvateľka obce cestou z obchodu, bežala to hneď povedať na faru. Miestny farár sa v súčasnosti v obci nenachádza. "Pre Tepličku je to veľký smútok," povedala Kozánková.
Obyvatelia Tepličky hovoria, že je to katastrofa a Boh podpaľača potrestá. Tento rok dokonca v obci chystali oslavy 400. výročia narodenia Žofie Bosniakovej a 365. výročie jej úmrtia. Kaplnku navštevovalo okrem Slovákov aj množstvo ľudí zo zahraničia. Jeden Kanaďan so svojím bratom, ktorého údajne Žofia uzdravila, chodil do Tepličky podľa Kozánkovej aj dvakrát ročne.
Vyjadrenie Považského múzea v Žiline
Udalosti, ktoré sa stali dnes dopoludnia v súvislosti s podpálením ostatkov Žofie Bosniakovej v Tepličke nad Váhom sa nás hlboko dotkli a pociťujeme nesmiernu stratu.
Považské múzeum v Žiline vyjadruje rozhorčenie nad takýmto prejavom vandalizmu. Žofia Bosniaková patrila k najvýraznejším osobnostiam hradu Strečno, kde prežila 35 rokov svojho života a kde aj zomrela. Svoj život zasvätila dobročinnosti, založila hospic pre chorých starala sa o chudobných i siroty, preto bola nazývaná sväticou zo Strečna. Z tohto dôvodu je v príprave i proces jej blahorečnia. Udalosť je o to smutnejšia, že v tomto roku si pripomíname 400. výročie jej narodenia.
Kto bola Žofia Bosniaková?
Žofia Bosniaková (aj Bošňáková) bola príslušníčkou starého šľachtického rodu. Narodila sa 2. júna 1609 v Šuranoch v rodine vojenského kapitána Tomáša Bosniaka. Od mladosti vraj vynikala nielen krásou, ale aj dobrotou a rozvahou. Patrila do malej skupinky vzdelaných a ekonomicky aktívnych žien svojej doby.
Prvý raz sa krásna Žofia Bosniaková vydala v 17 rokoch za Michala Šeréniho, s ktorým odišla na jeho moravské panstvo. Šeréni po piatich mesiacoch manželstva zomrel, pričom zanechal - zrejme pod manželkiným vplyvom - závet veľkorysý a štedrý voči dlžníkom a najmä voči chudobným. Žofia sa vrátila na Slovensko k svojej rodine. Ako 20-ročná sa opäť vydala. Jej manželom sa stal neskorší palatín František Vešeléni. Manželia žili v Tepličke nad Váhom. Žofia porodila dvoch synov, Adama a Ladislava. František Vešeléni často z pracovných dôvodov cestoval. Počas jeho neprítomnosti viedla panstvo Žofia. S manželovým súhlasom založila nemocnicu a útulok pre chudobných, ktorý bol financovaný z nadácie. Žila nábožným životom. Pre svoje správanie a zmysel pre spravodlivosť bola obľúbená medzi poddanými.
Táto šľachetná žena zomrela 28. apríla 1644 vo veku 35 rokov na opevnenom hrade Strečno, kde sa rodina uchýlila počas jedného zo stavovských povstaní. Pochovali ju v krypte v hradnej kaplnke.
Telo našli neporušené po polstoročí
V roku 1698 sa pri prestavbe hradu Strečno našlo v krypte jej mumifikované neporušené telo. Tridsaťosem rokov sa čakalo na rozhodnutie nitrianskeho biskupa o premiestnení rakvy s telom Žofie do Tepličky nad Váhom. Povolenie vystaviť telesné ostatky Žofie Bosniakovej pre verejnosť v teplickom kostole po dôkladnom preskúmaní okolností dal roku 1728 biskup Adam Ladislav Erdödy. Gróf Löwenburg, majiteľ hradu Strečno, sa postaral o dôstojný príbytok pre telesnú schránku Žofie. V rokoch 1728 - 29 dal pristaviť k severnej strane teplického kostola samostatnú priestrannú kaplnku, zasvätenú Loretánskej Panne Márii. V roku 1729 v slávnostnom sprievode preniesli ostatky Žofie z krypty kostola do novopostavenej kaplnky v barokovej rakve so skleneným vekom.
Jej pozostatky bolo možné vidieť vidieť v kaplnke v stanovených hodinách alebo na požiadanie.
Aj keď bolo zachované telo Žofie Bosniakovej raritným zjavom, v medicínsko-patologickej praxi takáto mumifikácia nie je neznáma. K prirodzenej mumifikácii telesnej schránky môže dôjsť v extrémne suchých podmienkach. Podobný prípad je aj v Krásnej Hôrke. V krypte Strečnianskeho hradu však ostalo údajne neporušené iba telo Žofie Bosniakovej, telá ostatných zosnulých sa rozpadli.
TASR
Autor: lk