ŽILINA. Zapojila sa do štafety Ministerstva obrany SR. Počas pietnej spomienky na Námestí gen. M. R. Štefánika primátor Ivan Harman pripol stuhu na štafetový kolík, ktorý putuje celým Slovenskom. Informoval o tom hovorca mesta Martin Barčík.
„Námestie a ulica boli pomenované po generálovi Štefánikovi už v období I. ČSR, po roku 1948, počas komunistického režimu existovala snaha meno generála Štefánika vymazať z histórie, našťastie po nežnej revolúcii sa tomuto námestiu vrátilo znova jeho pôvodné meno a pribudla aj pamätná socha jednej z najvýznamnejších postáv našej histórie," uviedol primátor Žiliny Ivan Harman.
Štafeta na počesť M. R. Štefánika prechádza vybranými slovenskými mestami, kde sa nachádzajú sochy, pamätníky a busty gen. M. R. Štefánika. Odštartovala 28. apríla 2009 v Spišskej Novej Vsi. V nedeľu 3. mája 2009 pri Mohyle na Bradle pripnú v rámci celonárodnej spomienky na generála Milana Rastislava Štefánika svoje stuhy na štafetu najvyšší ústavní činitelia SR. Štafetové stuhy budú 5. mája 2009 slávnostne uložené do depozitu Múzea Milana Rastislava Štefánika v Košariskách.
Poklonili sa padlým vojakom
Žilinu oslobodili spod fašizmu sovietski vojaci pred 64. rokmi. Pietnym aktom kladenia vencov si ich pamiatku uctili na cintoríne sovietskych vojakov na Bôriku vo štvrtok 30. apríla. Na padlých vojakov a obyvateľov pri oslobodzovaní Žiliny a Slovenska si spomenul aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Alexander Udaľcov, vojenský pridelenec genmjr. Valerij Borodijenko z Veľvyslanectva Ukrajiny, predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Žiline plk. Juraj Drotár, vojnoví veteráni a široká verejnosť.
30. apríla 1945 prišli sovietske vojská od Varína a oslobodili Budatín, Zástranie, Zádubnie, Považský Chlmec, Brodno, Vranie - dnešné mestské časti Žiliny. Boli to vojská 4. Ukrajinského frontu - 138. sovietska strelecká divízia a 17. gardový strelecký zbor. Cintorín sovietskych vojakov na Bôriku postavili po vojne a pochovali na ňom 1 788 obetí.
Autor: lk