poslanci dnes požiadajú zastupiteľstvo, aby uznesenie zrušilo.
Vystúpili ste z poslaneckého klubu. Čo vás k tomu viedlo?
V posledných komunálnych voľbách Žilinčania dali dôveru osemnástim poslancom klubu SDKÚ a primátorovi z rovnakej strany. Z osemnástich poslancov bolo šesť členov SDKÚ a dvanásť nestraníkov, väčšinou členov občianskeho združenia Za krajšiu Žilinu. Mali sme väčšinu v zastupiteľstve, boli sme silný tím a veľmi sme chceli zmeniť tvár mesta, aby bola slušná, otvorená, transparentná, profesionálna, kultúrna, vľúdna k ľuďom i k životnému prostrediu. Pomenovali sme hodnoty, ktoré chceme presadzovať a verili sme, že si ich budeme ctiť. Aj keď sme na mnohé veci mali rôzne názory, takmer vždy sme vedeli nájsť kompromis a byť jednotní, aby sme presadili dobré veci. Zároveň som si uvedomoval, že každý systém bez pravdivej spätnej väzby degeneruje. A keď som spätne analyzoval svoje i naše rozhodnutia, začal som mať pochybnosti, či sme vždy rozhodli správne.
V čom spočívali?
Poslednou kvapkou pre mňa bolo schválenie realizácie športového centra na Karpatskej ulici. Sám seba som presviedčal, že je to výborná myšlienka, že športovci takýto areál veľmi potrebujú, veď nie my, ale bývalý primátor predal športovú halu. Tak sme schválili uznesenie, že mesto podporí projekt výstavby športového centra za milióny eur. S diskutabilnými argumentmi a bez výberového konania. Keď som sa potom k tomuto rozhodnutiu vracal, rozoberal podmienky, za akých sa má centrum realizovať, uvedomil som si, že to bolo moje i naše zlé rozhodnutie. Že aj keď je veľmi potrebné, aby mesto podporilo výstavbu novej športovej haly, nemôže to byť za každú cenu. My sme predsa prišli s tým, že budeme veci robiť čestnejšie, transparentnejšie a slušnejšie. Preto nás ľudia volili. Nemôžeme odsúhlasiť dobrú vec, ak zároveň porušíme jednu z našich najdôležitejších zásad, s ktorými sme išli do volieb.
Čo to je?
Transparentnosť. Výstavba športového centra na Karpatskej ulici je projekt, v ktorom mesto chce, aby podnikateľ postavil športový komplex za vlastné peniaze s tým, že mesto bude mesačne splácať výstavbu i prevádzku centra, až ho nakoniec po dvadsiatich rokoch odkúpi za jedno euro. No každý podnikateľ, ktorý bude realizovať takýto projekt, na tom zarobí. Čo je úplne v poriadku - preto to každý podnikateľ robí. No v poriadku už nie je to, že mesto dalo šancu len jednému, a teda bez porovnania konkurenčných ponúk už sa nikdy nikto nedozvie, či milióny eur, ktoré mesto dá za výstavbu i prevádzku tohto centra, budú vynaložené efektívne. Vynára sa otázka, prečo mesto vybralo jednu firmu, ktorej dá zarobiť nie zanedbateľnú sumu, prečo neurobilo výberové konanie. Aký zisk prinesie stavba centra firme, ktorá ju bude stavať? Ide o stavbu za približne 4 milióny eur? Aký zisk bude mať prevádzkovateľ centra z poskytovania vlastných služieb v rámci tohto športového komplexu? Prečo o tieto peniaze a možnosti nemôžu súťažiť iní? Toto považujem za veľmi vážnu vec, a preto som prestal mať dôveru voči návrhom a rozhodnutiam mesta, ktoré som vždy podporoval v dobrej viere, že sú v prospech občanov.
Dovtedy bolo všetko v poriadku?
Určite nie. No som zvyknutý riešiť problémy s tými ľuďmi, ktorých sa to týka. Ak som mal výhrady voči niekoho názorom alebo spôsobom, robil som to prostredníctvom dialógu s ním alebo v rámci poslaneckého klubu. A navyše, nemal som veľa dôvodov pochybovať, veď doteraz urobilo mesto Žilina a jeho predstavitelia mnoho dobrých rozhodnutí. Začala sa profesionalizovať práca mestského úradu. Prostredníctvom nového klientskeho centra sa zlepšili služby občanom, byty sa rozdeľujú transparentne - žrebovaním, faktúry mesta sú uverejňované na internete, zlepšila sa kontrolná činnosť, výborné sú aktivity mesta v oblasti kultúry, ani raz sa nestalo, že by pri odsúhlasovaní predajov pozemkov chýbali podklady. No ak mesto rozdeľuje milióny mestských eur a nie je to prostredníctvom výberového konania, tak si myslím, že to je veľké pochybenie. Preto som opustil klub SDKÚ.
Bolo to ľahké rozhodnutie? Vyskúšali ste aj iný spôsob, ako presvedčiť kolegov?
Vôbec to nebolo ľahké. Nespal som a trápil som sa kvôli tomu. Snažil som sa kolegom vysvetliť, prečo takéto rozhodnutie o športcentre nie je dobré z hľadiska morálneho princípu. Mnohí so mnou súhlasili. Iní zaujali pragmatický postoj - športovci potrebujú novú športovú halu, a to čo najskôr. Kládol som otázku, prečo sa mesto spája s ľuďmi, ktorí sú zviazaní s rúcaním symbolov mesta, teda starej fary, buldozérmi. Mesto si má vybrať takých partnerov, ktorí mu pomôžu budovať ho nielen materiálne, ale aj morálne. Zbúranie fary buldozérom, ako kresťanského a historického symbolu mesta, bola pre mňa najmä morálna devastácia. Ja sa nemôžem stotožniť s tým, že sa mesto spolčuje s niekým, kto tieto kritériá nespĺňa.
S Trabelssiem ale mesto spolupracuje už dávnejšie.
Áno, ale napríklad pri Žilinskej parkovacej spoločnosti mesto nemalo inú možnosť, len s ním jednať, pretože bolo zviazané pre mesto nevýhodnými zmluvami z minulosti. Pri výstavbe športcentra však nebolo viazané ničím a predsa si opäť vybralo pána Trabelssieho. Keby sme urobili výberové konanie na výstavbu športovej haly na Karpatskej ulici a nikto iný okrem neho by sa neprihlásil, tak by som sa mu poďakoval za to, že chce mestu pomôcť. Ako keď jeho nadácia stavia v Žiline z vlastných zdrojov detské ihriská, vtedy sa mu patrí za to poďakovať. Takto ale mám len pocit sklamania, že vinou mesta neexistuje žiadna konkurenčná ponuka.
Považujete to za občianske a morálne zlyhanie?
Nielen to. Tu ide aj o politické zlyhanie. Mesto, ktorému de facto vládnu ľudia z SDKÚ si za partnera dobrovoľne vybralo pána Trabelssieho, ktorý bol zároveň kandidátom do mestského zastupiteľstva za SNS. To je jasný politický signál smerom k partnerstvu s SNS, hoci sme sa v posledných voľbách veľmi jasne dištancovali od netransparentných a arogantných spôsobov jej predsedu. Mesto by si malo partnerov vyberať podľa ich osobnostných, profesionálnych a morálnych kvalít. Ak to tak nebude, tak príde na to, že „kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť".
Vy sám ste však hlasovali za výstavbu športového centra.
Bolo to moje zlé rozhodnutie. Ospravedlňujem sa zaň. Neskoro som si uvedomil, za akú cenu to robíme. Chcel som byť lojálny voči rozhodnutiu nášho klubu vytvoriť lepšie podmienky pre žilinských športovcov. No v prospech tohto cieľa sme porušili zásady, s ktorými sme prišli. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
Nebolo by lepšie kolegov presvedčiť a neopúšťať ich?
Kolegov som o mojich vážnych výhradách informoval. Zišiel sa klub a viedli sme dialóg o tom, čo je dobré a čo zlé na tomto konkrétnom prípade. Povedal som svoje dôvody, asi polovica klubu so mnou súhlasila. Vypočul som si protiargumenty. Hovorilo sa aj o tom, že keby sa teraz urobilo výberové konanie, realizácia projektu by sa mohla oddialiť aj o niekoľko rokov. A keď už bolo urobené toľko práce, keď už je hotový projekt centra, prečo by sme teraz mali začínať odznova? Chcel som teda, aby bolo výberové konanie aspoň na výstavbu a prevádzku haly podľa už urobeného projektu, no odpoveď znela, že to nie je možné. Rozmýšľal som nad tým a dospel k presvedčeniu, že zásadné princípy treba dodržiavať. Že pre mňa je dôležitejšia cesta, ako cieľ. S týmto sme predsa do mesta prišli. Chceli sme ukázať ľuďom, že sa dá vládnuť aj slušne a transparentne. To je pre mňa tá cesta. Viem, že nie všetci s tým budú súhlasiť. Mnohí športovci tieto športoviská chcú a nepozerajú sa, za akú cenu to bude. Hlavne, aby boli. Keď nebudú, mnohí budú na nás nahnevaní, že im berieme možnosť, ako športovať. Je to otázka pre každého z nás, aké hodnoty vyznáva.
Niekoľkým kontroverzným témam ste museli čeliť aj v minulosti. Napríklad zbúranie starej fary. Prečo ste sa neozvali skôr?
Veľmi jasne som sa vtedy vyjadril aj na poslaneckom klube, aj na mestskom zastupiteľstve a aj v MY Žilinských novinách som uviedol, že zbúranie fary bolo barbarstvo. V nadácii 21. storočia sme vtedy zvolali stretnutie zainteresovaných ľudí, ktorí viedli dialóg o kauze zbúrania fary. Myslím si, že v tomto prípade ani mesto ani primátor nenesú podstatnú časť viny za to, že ju zbúral bager. Mesto nemá nič spoločné s tým, že cirkev a pán Trabelssie zrealizovali takýto obchod. Mesto povolilo faru rozobrať a opäť postaviť, nie zbúrať bagrami. Keď ju zbúrali, mediálne si to odniesol primátor, ktorý chcel iba vyjsť v ústrety cirkvi. Myslím si, že mesto by malo vychádzať v ústrety aj cirkvi, aj podnikateľom, ak to nie je na úkor kultúrnej identity ľudí, ktorí tu žijú a na úkor kvality života v meste.
Je vedenia mesta kompetentné, keď nedokáže predvídať dôsledky svojich činov?
Na niektoré vedúce posty mesta a mestského úradu prišli ľudia, ktorí profesionálnym spôsobom zvýšili kvalitu služieb svojho úseku. Nie na všetky, úrad má aj rezervy. V tomto prípade sa však len ťažko dalo predpokladať, že niekto buldozérom zbúra národnú kultúrnu pamiatku.
Mesto si ale pred vydaním rozhodnutia malo vyžiadať stanovisko pamiatkárov. Neurobilo to.
Toto som kritizoval aj vo vnútri nášho klubu. Pokiaľ mesto v danej chvíli nemalo stanovisko Krajského pamiatkového úradu, považujem to z jeho strany za neprofesionálne.
Sú aj ďalšie veci, v ktorých ste sa s vedením mesta zásadne rozchádzali?
Je prirodzené, že nie na všetko musia mať všetci rovnaký názor. Na začiatku som, napríklad, presadzoval, aby sa všetky uvoľnené vedúce miesta obsadzovali výberovými konaniami. Nakoniec som prijal argument, že po 16-ročnej vláde Jána Slotu bude múdrejšie prijať pomoc tých, ktorým vedenie mesta dôveruje. Nechal som sa presvedčiť. Čas ukázal, že nie všetci ľudia prijatí bez výberového konania sa ukázali ako profesionáli. Takisto si myslím, že vedenie mesta by mohlo vytvoriť podmienky pre lepšiu spoluúčasť občanov pri dôležitých rozhodnutiach, viac vysvetľovať občanom svoje rozhodnutia, viac informovať o svojich aktivitách, mať v mnohých oblastiach jasnejšiu víziu o službách a činnosti mesta. Nechcel som však za každú cenu presadzovať svoj názor, cítil som, že niekedy majú ľudia vo výkonných funkciách vlastné riešenia problémov mesta a tie vôbec nemusia byť zlé, len preto, že ja mám iné. V čase prijatia memoranda s podnikateľom Trabelssiem, som prijal argumenty mesta, že tento dokument treba schváliť. Odvtedy prešiel istý čas a vynárajú sa nové pochybnosti. Na jednej strane mesto vlastní v parkovacej spoločnosti 60 percent hmotnej účasti, čiže získalo. Ale len, pokiaľ je spoločnosť zisková. Podľa mojich indícií sa však zdá, že ŽPS nie je zisková a že teda väčšinu straty teraz nesie mesto. Navyše sme na seba prebrali záväzok splácať úver za parkovací dom. Ten však bude de facto slúžiť pre klientov súkromného obchodného centra Hrad. To je paradox. Nehovoriac o tom, že pán Trabelssie má v spoločnosti väčšinovú rozhodovaciu právomoc. A za tejto situácie mesto vlani predalo ŽPS pozemky na výstavbu športcentra na Karpatskej za jednu korunu.
Čo s tým mienite robiť?
Chceme to zmeniť. Chceme, aby sa pozemky vrátili späť mestu a aby sa na výstavbu haly uskutočnilo výberové konanie. Takýto návrh pripravujeme na zastupiteľstvo. S týmto návrhom sa stotožňuje tiež väčšina členov občianskeho združenia Za krajšiu Žilinu.
Budeme dôkladnejšie preverovať a kontrolovať návrhy a činnosť mesta a jeho organizácií a budeme dôraznejšie presadzovať hodnoty, ktorým veríme. Tými sú, napríklad, slušnosť, transparentnosť, profesionalita, občianska participácia, kultúrne a ekologické princípy mesta.
Znamená to teda obnovu činnosti združenia? Čo budete ďalej presadzovať?
Budeme dôkladnejšie preverovať a kontrolovať návrhy a činnosť mesta a jeho organizácií a budeme dôraznejšie presadzovať hodnoty, ktorým veríme. Tými sú napríklad slušnosť, transparentnosť, profesionalita, občianska participácia, kultúrne a ekologické princípy mesta. Budeme prísnejší pri žiadaní dôležitých dokumentov, ktoré mesto doteraz nevytvorilo, napríklad územný plán. Boli by sme radi, keby nás Žilinčania viac informovali o svojich dobrých i zlých skúsenostiach so službami a činnosťou mesta.
Ako prijalo vaše rozhodnutie vedenie?
Myslím si, že ho rešpektovali. Napriek niektorým odlišným názorom si myslím, že stále medzi nami existuje vzájomný rešpekt a úcta. Aj keď mám iné názory na niektoré veci, som rozhodnutý naďalej podporovať dobré návrhy, ktoré mesto prinesie. Vedenie mesta v situácii, ktorú zdedilo z minulosti, to rozhodne nemá jednoduché. Viem, že v politike prichádzajú aj také otázky: „chcem dodržiavanie hodnôt a zásad, alebo chcem mať peniaze na rozvoj mesta aj s vedomím, že pri ich získavaní nie vždy môže dochádzať k čistej hre?" Myslím si, že vedenie mesta i zamestnanci mesta robia veľa dobrého. Chcem však povedať i to, že viacerí poslanci budeme principiálnejší pri posudzovaní činnosti mesta. Myslíme si, že veci verejné sa dajú spravovať slušne a transparentne. Nechceme proti nikomu bojovať. Chceme sa postaviť za hodnoty.
