ŽILINA. Pred budovou Krajského kultúrneho strediska (KKS) v Žiline otvorili vo štvrtok 30. júla výstavu pod názvom Bačovské pastorále. „Otvorenie výstavy je živou pozvánkou na medzinárodný folklórny festival Janošíkové dni v Terchovej," povedala riaditeľka KKS Soňa Řeháková. Krajské kultúrne stredisko už tradične niekoľko rokov otvára v Makovického dome výstavy a pozýva tak na Jánošíkove slávnosti.
Z diel cítiť cit
Autorská výstava ľudového umelca Tibora Mahúta výrazne evokuje osudový vzťah k magickej prírode, ľudovej tradícii a kreatívnemu človeku ako subjektu nášho ľudového, kultúrneho a národného dedičstva. Mahútov realizmus sa neobmedzuje len na zdôrazňovanie praktickej, úžitkovej stránky svojich diel.
Cítiť z nich aj silný citový výraz, expresívnu skratku, odklony od reality, metaforu, poetické asociácie a najmä snahu po načrtnutí príbehu. Leitmotív Mahútovho sveta predstavujú harmónia, pokoj, radosť, empatia a láskavosť. „Súčasnosť si podáva ruku s nadčasovosťou, materiálne sa prirodzene prepája s duchovnom a odkaz tvorivého potenciálu umelca a jeho života sa bez veľkých slov a gest vpisuje po častiach do dedičstva otcovizne," povedal k dielam autora Peter Cabadaj, šéfdramaturg Jánošíkových dní. K umelcovi ako k osobe sa Cabadaj tiež vyjadril: „Mahút interpretuje vnímanie ľudovej tradície smerom k dnešku."
Tibor Mahút (prvý sprava) na vernisáži predviedol aj svoje umenie v hraní, speve i tanci.
Umelca poznajú aj v zahraničí
Tibor Mahút je umelec, ktorý je bytostne zrastený s prostredím ako rezbár, ako človek ktorý pracuje s kožou, ako hudobník, spevák a tanečník, folklorista.
„Umelec nie je len rezbár, ale dokáže narábať s rôznym materiálom. Veľmi známe sú napríklad jeho blanciare ako v rámci Slovenska, tak aj v Európe. Táto výstava je obohatená aj o bačovskú tému," dodala Soňa Řeháková.
Na výstave predstavuje autor črpáky, široké opasky, pracky, opasky, blanciare i rôzne drevené nádoby. Pri tvorbe bačovského náradia ho ovplyvnila práca pri ovciach na menšom hospodárstve a aj 25 rokov vo folklórnom súbore Rozsutec, v ktorom pôsobil ako tanečník, spevák, muzikant, choreograf a umelecký vedúci.
Ľudové tradície
„Ľudia ako je Tibor Mahút sú dôkaz a záruka toho, že naša kultúra, folklór a naše väzby na národnú tradíciu a minulosť majú stále svojich aktuálnych nasledovníkov," vyjadril sa Peter Cabadaj.
Jánošíkové dni
Na štyroch pódiách 47. ročníka Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej sa od 30. júla do 2. augusta 2009 predstaví približne 1200 účinkujúcich z Bulharska, Poľska, Českej republiky a Slovenska.
Piatkový večer Pod Rozsutcom žijem... v amfiteátri Nad bôrami je podľa Cabadaja tradične venovaný folklórnemu výkvetu Jánošíkovho kraja. V sobotňajšom programe pod názvom Všade dobre, v Terchovej najlepšie! sa predstavia napríklad Cigánski diabli, domáci Bratia Muchovci a Terchovský symfonický orchester, folklórne súbory Hriňovčan, Karpaty, Žar (Bulharsko), Olšava (Česká republika), skupiny Karpatské horké či Rzoz (Poľsko).
"Popri dominantnom folklóre nebude na Jánošíkových dňoch chýbať ani prezentácia iných hudobných žánrov - koncerty Sisy Sklovskej, skupín Arzén, AYA či Ploštín Punk, vernisáže výstav, ukážky ľudových remesiel, komorné programy a ohňostroj," doplnil šéfdramaturg festivalu.
Neodmysliteľnou zložkou záverečného dňa Jánošíkových dní je od roku 1968 divácky atraktívny konský vozový sprievod s krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi vo vozoch. "Ide o erbové podujatie festivalu. Bez konského vozového sprievodu by nikdy neboli Terchová a Jánošíkove dni predstavené v takej kráse ako práve počas tohto nezabudnuteľného podujatia," skonštatoval Cabadaj.
Autor: kk
