Nie je dôležité, aby bola firma veľká, ale efektívna

Vlastnú firmu rozbiehal, hneď ako to bolo po zmene spoločenského systému pred 20 rokmi možné. Bol možno prvý v Žiline. Darilo sa mu. Mal desiatky zamestnancov, bol zakladajúcim akcionárom privátnej banky, investičného privatizačného fondu, distribuoval lieky a bol presvedčený, že peniaze sa dajú zarobiť hravo. Vladimír Vidra však zavčasu pochopil, že preňho ta správna cesta je mať malú, ale efektívnu firmu. Dnes zamestnáva iba 10 ľudí a sústreďuje sa najmä na satelitné technológie. A darí sa mu opäť. Na svoju firmu je hrdý.

Čo vás viedlo k tomu, že ste začali s podnikaním?
- Samozrejme, že hlavnou motiváciou boli peniaze. Vyštudoval som kybernetiku a po skončení školy som dostal príležitosť ako rádový programátor. Vždy ma bavilo programovanie a v tejto oblasti som absolvoval aj prvé podnikateľské kroky. Za komunizmu sa to dalo cez zlepšovacie návrhy. Zrealizoval som ich niekoľko.

To ale ešte nebola vlastná firma. Kedy ste sa rozhodli ju založiť?
- Na Okresnom bytovom družstve v Žiline, kde som pracoval ako šéf výpočtového strediska, som dostal možnosť naplno sa presadiť. Dávam klobúk dolu pred predsedom. Podporoval ma, vtedy dal súhlas na nákup najmodernejšej výpočtovej techniky a súhlasil, aby som na domoch v správe družstva realizoval svoj prvý súkromný projekt - satelitnú káblovú televíziu. Napojili sme celé Vlčince a Solinky. Dovtedy šedivé mesto zrazu v noci ožilo. Okná boli v noci vysvietené. Ľudia mali zrazu možnosť namiesto 3 programov pozerať 10-12. Dali sme im nový druh zábavy. Pustili sme aj také programy, ktoré boli dovtedy nevídané, napríklad aj erotické. Tento úspech predznamenal už vlastne štart firmy.

Ako k tomu teda prišlo?
Mal som ešte jedno šťastie. V roku 1988 som stretol podobného blázna, ako som ja, vedúceho výpočtového strediska v ZVL Kysuca. Ten mal odvahu ísť so mnou do hocičoho. Aj keď sme sa neskôr rozišli, začiatok bol dôležitý. Založili sme SOFTEL. Podľa mňa sme boli prvá založená s.r.o. v Žiline po páde komunizmu. Darilo sa nám úžasne. Bol som vtedy presvedčený, že peniaze sú všade, že sa dajú zarobiť zo všetkého. Na tú dobu sme ich aj pomerne veľa zarobili. Až som mal trochu strach. Začali sme ešte skôr, ako došlo k prevratu, a keby sa režim nezmenil, asi by sme mali problémy. Neskôr už to bolo ťažšie. Prišli aj slzy, aj krvavé slzy. Začiatky sme ale mali veľmi ľahké.

Čím ste sa zaoberali?
Káblovou satelitnou televíziou. Po Žiline sme pripojili Nitru, Třebíč, nejaké dediny. Celkovo 10 000 bytov. Dovážali sme z Nemecka počítače a predávali sme ich prostredníctvom bazáru. Neskôr sme spoluzakladali dokonca vlastnú banku aj investičný privatizačný fond.

A išlo vám to?
Firma rástla, mali sme rozsiahle aktivity. Dokonca sme sa pustili do distribúcie liečiv. Boli sme v prvej desiatke na Slovensku. Toto však začalo byť stresujúce. Starať sa o toľko aktivít a 60 zamestnancov bolo veľmi náročné. Som rád, že sme sa vzdali distribúcie liečiv. Veľmi k tomu prispel rok 2002, kedy sme nepristúpili na hanebné oddlžovanie distribučných firiem liekov ministerstvom zdravotníctva. Nútili nás, aby sme pristúpili na to, že nám preplatia faktúry, ak firme Veriteľ necháme 20 percent. Neskôr chceli 15, ja som však nesúhlasil, ani keď chceli
6 percent. Lieky som im dodal a chcel som mať za ne zaplatené plnú cenu. Boli sme jedna z mála firiem, ktorá dohodu nepodpísala a dodnes sa s niektorými nemocnicami súdim. Vtedy som si uvedomil, že v podnikaní nie je podstatné mať obrovskú firmu a množstvo aktivít. Je s tým spojená strata osobnej slobody a obrovské úsilie. Pochopil som, že k udržaniu zisku, alebo jeho prípadnému zvýšeniu netreba expanziu, ale treba sa zamerať na efektivitu podnikania. Dnes máme iba 10 ľudí, niekoľko špecialistov a montážnikov pracuje pre nás na zmluvy. Firma šliape ako hodinky.

Ktoré sú vaše najväčšie úspechy?
Naše služby sa využívajú najmä v zahraničí, a preto málokto vie, že poskytujeme rovnaké služby ako mobilní operátori na Slovensku. Avšak nie prostredníctvom pozemných - terestriálnych sietí, ale cez satelit. Teda všetko, čo sa týka telefonovania z mobilov, internetu, prenosu dát... Od spoločnosti Inmarsat a ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií sme získali licenciu Accounting authority SK02, ktorá nás oprávňuje účtovať za tieto služby. Toto je naša pýcha! Dnes poskytujeme služby pre Ministerstvo obrany a Ministerstvo vnútra SR v mierových misiách KFOR, UNFICYP, ALTE v Iraku, Eritrei, na Cypre, či v Kosove. Všade tam vojaci využívajú naše služby. Zabezpečujeme totiž spojenie generálneho štábu a odborných útvarov s krajinami, ktoré sú zmietané vojnovými konfliktami. Pre vojakov sme vybudovali a prevádzkujeme aj privátnu sieť, ktorá je využívaná, keď dôjde k narušeniu vzdušného priestoru SR alebo v prípade teroristického útoku zo vzduchu. Nedá mi, aby som si nespomenul aj na mojich zamestnancov, ktorí po celej Európe montovali privátnu satelitnú sieť pre Ministerstvo zahraničných vecí SR. Štyridsať zastupiteľských úradov a ambasád sme pospájali s Bratislavou, a tak telefonovanie aj dáta idú cez satelit.

Chystáte však vraj aj niečo špeciálne pre slovenský trh.
Je to úplná telekomunikačná novinka. Získali sme obchodné zastúpenie Eutelsat a licenciu na poskytovanie vysokorýchlostného internetu cez satelit. Služba sa volá Two-Way a myslím si, že to bude veľký konkurent ostatným poskytovateľom internetu na Slovensku. Oni totiž nedokážu pokryť údolia či odľahlé horské oblasti. Nastupujeme tam, kde nemajú dosah iní mobilní operátori. My poskytujeme internet všade, dokonca aj na chalupe v horách. Internet je jeden z najväčších vynálezov ľudstva a toto je pre nás výzva a veľká príležitosť.

Keby vám ponúkli veľa peňazí, predali by ste firmu?
Som na ňu veľmi hrdý a nepredal by som ju za žiadne peniaze. Je to firma, ktorú zdedia moje deti. Nechcem sa chvastať, ale dovolím si tvrdiť, že jej hodnota je vysoká. Nie je to v budovách či pozemkoch, hoci aj tie máme. Je to v licenciách, exkluzívnych zmluvách, výhradných zastúpeniach a know-how.

Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí majú záujem sa presadiť?
Tí schopnejší by sa nemali báť rozbehnúť vlastnú firmu. Treba mať nápad, ale dnes je to naozaj ťažké. Výnimočne šikovných ľudí by som dnes potreboval do tímu aj ja, práve kvôli službe Two-way. Neoľutujú! Mnoho ľudí, ktorí u mňa robili, časom potvrdili, že Softel pre nich znamenal vysokú školu podnikania.

Aké vlastnosti by mal mať dobrý manažér a podnikateľ?
Aby bol človek úspešný a zároveň sa príliš nezodral, je najdôležitejšia harmónia. Cintoríny sú totiž plné snaživcov, väzenia nevinných či tých, čo podnikali na hrane. Pokiaľ sa trápite, je lepšie sa stiahnuť. Ani podnikanie či šanca riadiť nejakú prevádzku nestojí za podlomené zdravie. Ja som mal to šťastie, že robím to, čo ma baví. Pracujem, ale cítim sa ako rentier.

Zdá sa, že kríza vám príliš neublížila. Aký je váš recept?
Klamal by som, že nie. Ale až tak moc si z toho nerobím. Dnes je veľmi dobrá doba na investovanie pre tých, ktorí majú peniaze. Kto ich však nemá, mal by svoje aktivity utlmiť. Netreba si príliš vyskakovať, ale skôr prijať úsporné opatrenia. Výnimočne súhlasím s Václavom Klausom, že kríza je ako chrípka, že prejde sama, netreba ju liečiť. Ja však dodávam, že prejde, ale zasa si musíme utiahnuť opasky.

Ako relaxujete?
Občas si zahrám šachy. Vraj je to dobré na Alzheimera, ktorý kradne pamäť. Môj veľký koníček je však varenie. Pri ňom sa viem absolútne odreagovať. Dokonca sa mi podarilo niektorých svojich kamarátov poblázniť do kórejského národného jedla kim-chi. Je to pikantná kvasená kapusta, z ktorej sa dá pripraviť množstvo skvelých jedál. Dnes si ju nakladáme sami. Veľmi sa teším, keď sa občas zídeme u mňa vo firme. Každý škrabká mrkvičku, kaleráb... Spolu uvaríme fantastické jedlá a dobre sa pri tom bavíme. Mám však samozrejme rád aj slovenskú kuchyňu.