Terchovú živia najmä turisti

Existuje približne štyristotridsať rokov a dnes patrí k miestam, ktoré milujú davy turistov v zime aj v lete. Volala sa Kráľová (Kralowa), aktuálne jej hovoria Terchová. Niektorí pôvod tohto názvu vysvetľujú tak, že tam bol ťažký život, teda ťarcha, v tamojšom nárečí „tercha". O tom, ako sa žije v rodnej dedinke Juraja Jánošíka, sme sa boli presvedčiť osobne. Zámerne mimo hlavnej sezóny.

V Terchovej je síce skoro všetko drahšie ako v Česku, ale určite lacnejšie ako v Tatrách, tvrdia českí turisti. Režisérka Agnieszka Holland by zase bola prekvapená, čo by sa v terchovskej krčme dozvedela o svojom filme.

Internetové stránky veštili, že s ubytovaním nebude žiadny problém. Ponúkajú ho na každom kroku, aj preto sme si žiadne nerezervovali. Vhodné sme priamo v dedine našli v priebehu niekoľkých minút, pričom sme skôr riešili, ktorého sa vzdať. Väčšina možností totiž vyzerala solídne, prakticky všade bolo wifi pripojenie na internet, a na recepciách sme nenatrafili na žiadne oduté tváre. Bod k dobru a malá drobnosť k tomu - kto chce fajčiť, musí von. Sprísnený zákon na ochranu nefajčiarov sa v oslovených ubytovacích zariadeniach prísne dodržiava.

Hladová dolina? Kdeže

Ráno sme sa ocitli v obyčajnej krčme. Keď niekde nikoho nepoznáte, najlepšie je začať práve tam. Prisadli sme si na terasu, popíjali (pre Bratislavčanov mimoriadne lacnú) kofolu a cez zurčiaci potok sledovali predavačov zeleniny a lacného oblečenia. Podľa domácich chodia vždy v utorok a piatok. Chlapi pri pive a borovičke sa neokúňali, informácie k nám o chvíľu prúdili rýchlejšie, ako sme ich stíhali spracovať.

Vyprovokovali sme ich hneď prvou otázkou: „Je Terchová hladovou dolinou?" Chlapík v montérkach a flanelovej košeli nadvihol obočie a vraví: „Čo si! Aj keby chcela byť, nemôže. Vieš ty, čo je tu turistov? Všetci z toho žijú. Prejdi sa po dedine, či uvidíš hlad a chudobu. Všetko je poopravované, chalupy tiež." Neskôr nám to potvrdili aj ostatní, s ktorými sme o tom debatovali. Osemdesiatjedenročný znalec tunajších pomerov Vladimír Križo nám v rozhovore citoval slová neznámeho autora: „Terchová síce pri svojom zrode dostala do vienka hlad z Kysúc a biedu z Oravy, Vrátna jej však dala krásu. Hlad a bieda už patria k nenávratnej minulosti, krása dokázateľne pretrvala."

Čo teda zmenilo drsný kraj, v ktorom sa viac-menej nič neurodí? Naozaj iba turisti? Žeby pomohla aj blízkosť zahraničných investícií, trebárs Kia Motors Slovakia v neďalekej Tepličke nad Váhom? Krčmoví štamgasti to popierajú, vraj nepoznajú nikoho, kto by tam pracoval. „Možno dvaja až traja z celej dediny." Súhlasí aj Pavlína Jančová, ktorá návštevníkom Považského múzea ukazuje expozíciu Jánošík a Terchová: „Odtiaľto tam robí naozaj málokto, peniaze pochádzajú najmä od turistov." Tí sa podľa Jančovej vytratili len prvé dva roky po revolúcii v novembri 1989, neskôr sa však do Terchovej vrátili. Cestovný ruch je teda základ. Niektorí si však privyrábajú aj inak: „Chlapi chodia aj do Nemecka, Švédska, či Česka. V zime sú doma, v marci až apríli znovu odchádzajú na zárobky," dozvedáme sa v krčme.

Opäť sa kúri drevom

Noci v tomto období sú v Terchovej chladné. Kým cez deň postačili tričká, večer sme tasili bundy. Práve chladné noci od septembra, občas dokonca od druhej polovice augusta, až do mája, komplikujú domácim život. Kvôli kúreniu. Problém však nie je ani tak v silných mrazoch, ale v dĺžke zimy. Vykurovať alebo temperovať obrovské rodinné domy z obdobia socializmu toľké mesiace totiž nie je lacný špás. Na energetickú efektívnosť sa pri stavaní kedysi hľadieť nemuselo. „Plyn je nenormálne drahý, tak sa mnohí vrátili k drevu. Pozrite si dvory, koľko je ho narúbaného." Potvrdzujú to nielen chlapi v krčme, pani v potravinách, predavačky v stánkoch s ovčími výrobkami, ale aj oslovení domáci spoza svojich plotov. „To sú ťažké desaťtisíce, ktoré niekomu do gágora pcháme," rozohňuje sa pán v rokoch pri svojej nezateplenej kocke s dvoma podlažiami.

Akí tu žijú ľudia? Tvrdí, ale dobrí, zaznela odpoveď v stánku, v ktorom predávali výrobky z ovčieho mlieka. „Aj to sa však mení, najmä vďaka prisťahovalcom, ktorí tu skupujú chalupy. Aj hen, tam od vás, zdola," vraví nám bodrá pani a na ochutnanie ponúka korbáčik. „Kúpte si, lacno dávame." Keď jej prezradíme, po koľko ide ovčí syr, oštiepky a bryndza v hlavnom meste, len zalamuje rukami: „A to potom niekto kupuje?" Zmenu v ľuďoch potvrdzuje aj Pavlína Jančová z Považského múzea: „Kedysi susedia žili ako jedna rodina. Gazdiná upiekla koláč, vyniesla na dvor, podala cez plot druhým, dnes nikto nič. A keď niekto staval dom, všetci susedia mu pomáhali, dnes snáď aj brat bratovi musí zaplatiť."

Drahšie ako v Česku, ale lacnejšie ako v Tatrách

Testujeme aj informačné centrum pre turistov, postavené na obrovskom parkovisku pred Jednotou. Poloha je to strategická, najviac ľudí sa premelie práve pri potravinách, navyše mnohí tadiaľto prúdia k obrovskej a mohutnej soche Jánošíka, týčiacej sa na kopci.

V infocentre spovedáme mladú a útlu Anetu Vráblovú, každú chvíľu ju však „uvoľňujeme" záujemcom o suveníry, či krásy okolia. Na to, že je po sezóne, ich tu pobehuje dosť. Aneta tvrdí, že chodia najmä Česi a Poliaci. Z rukáva sype odporúčania, čo všetko v okolí neradno vynechať: Jánošíkove diery, múzeum, terchovský betlehem v miestnom kostole, zostrojený domácimi majstrami v roku 1976, a mnohé iné atrakcie. „Na všetky zaujímavosti potrebujete aspoň týždeň," vraví Aneta. Infocentrum nás však na druhý deň trochu sklamalo. Potrebovali sme dokúpiť batérie do diktafónu a fotoaparátu. Mali ich síce vyložené, ale Anetina kolegyňa, ktorá v ten deň robila, nám ich nemohla predať. Vraj ešte nemajú stanovenú cenu. Drobnosť, akej by sa majitelia mohli vyvarovať. Rovnako sme dopadli pri snahe kúpiť si sadu historických pohľadníc Terchovej. Boli vystavené podobne ako batérie, ale na predaj už žiadne nemali. Chuť sme si naprávali kúpou viacerých CD s miestnym folklórom, najmä Bratmi Muchovcami.

Na nespokojných turistov sme nenatrafili, akurát pri soche Jánošíka ktosi poznamenal, že v domácich ostalo čosi z jeho povahy, keďže zdierajú na ubytovaní. Asi najvýstižnejšie však svoje pocity z tamojších služieb opísali českí turisti Jiří Čorej s dcérou Petrou, ktorí v Terchovej strávili štyri dni: „Sme spokojní, nemáme sa na čo sťažovať. V lete sme boli v Tatrách, aj tam sa nám páčilo. V Terchovej je síce skoro všetko cenovo drahšie ako u nás v Česku, ale zase určite lacnejšie ako v Tatrách." Podobné názory prezentovala väčšina oslovených návštevníkov. Spokojnosť vládla aj s tamojšou gastronómiou. „Bryndzové halušky tu chutia najviac na svete, vidno, že sú v nich poctivé zemiaky a nielen múka," tvrdila turistka z Brezna. Ochutnali sme a súhlasíme. Otázkou je, prečo už takmer všade ponúkajú aj vyprážaný ovčí syr, či dokonca korbáčiky. Vo Vrátnej sa dokonca nachádza podnik z názvom Pizza Košiar. Ceny? Prijateľné, do päť eur sa v Terchovej naje každý, kto si nekladie podmienku michelinovských hviezdičiek. Na nepríjemnú obsluhu sme nemali šťastie, hoci podnikov sme vyskúšali dosť. A majú tu aj čučoriedkové a medové pivo. Prvé je jedenásť-, druhé štrnásťstupňové. Veľké za euro, malé za 73 centov.

Jánošík je hrdina

Expozícia Jánošík a Terchová sa nachádza v Považskom múzeu hneď vedľa obecného úradu. Vstupné je 1,50 eur. „Aj to sa zdá mnohým veľa," vraví tamojšia jediná, ale veľmi milá a ochotná zamestnankyňa, Pavlína Jančová. „Kedysi do roka prišlo aj 10 tisíc ľudí, minulý rok sme však mali dva mesiace zatvorené a bolo ich len šesťtisíc. Tohto roku to asi bude podobné." Prejavujú záujem aj školy? „Tie chodia najmä na konci školského roka na kultúrne poukazy, ale inak nič moc." Vo finančnej kríze priamy problém nevidí. „Turisti, ktorí sú v Terchovej a okolí na dovolenke, sa zastavia snáď všetci. Vypadli však najmä Poliaci, už takmer nechodia." V múzeu záujemcom premietajú 15-minútový dokumentárny film, samotná expozícia je zaujímavá, ale v jednej časti evidentne zateká strecha. Priamo na vystavené exponáty. Zrejme úloha pre obecný úrad, keďže múzeum si priestory len prenajíma.

Pani Jančovú trochu podpichujeme otázkou, či bol Jánošík naozaj hrdina. „Zrejme naozaj bol. Voľajako predsa musel pomôcť tým chudobným ľuďom, keď si ho ústnymi podaniami ako hrdinu uchovali." A prečo vlastne nebol pokrstený v Terchovej, ale v približne 17 kilometrov vzdialenom Varíne? Stať sa tak malo 25. januára 1688. Jančová nezaváha: „Terchová vtedy nemala kostol, takže Varín bol prirodzená voľba." Koľko mal súrodencov? „Troch bratov a jednu sestru," sype informácie pani Pavlína. Dodáva, že nepochádzal z chudobnej rodiny a jeho rodičia boli dokonca oslobodení od daní. Sú o tom záznamy.

Priamo na mieste si turisti môžu kúpiť nielen viaceré publikácie o tamojšom kraji, ale aj vkusné tričká s tematikou Jánošíka a Terchovej. Cena je solídna - 4,45 eur za kus. Kupujeme dve. Počas pobytu sme v nich stretli viacerých turistov. I takto sa dá zistiť, kto už bol v múzeu.

Nový film o Jánošíkovi? Sprostosť

Krčma poskytne adekvátnu odpoveď aj na otázku, či sa domácim páči najnovší film o tamojšom zbojníkovi. Agnieszka Holland by bola prekvapená, čo by sa dozvedela: „Všetko už len na Ameriku obracajú, navyše Ďura hrá taký neduživý chlap," rozčuľuje sa postarší pán. Pýtame sa ho, či ten film vôbec videl. „Nie, ale videl som ukážky v telke a tam bol Jánošík s voľajakou v posteli. Kdeže by vtedy v posteli súložili, keď dvadsiati v jednej izbe bývali. Do sena sa chodilo! Domy mali len kuchyňu a izbu, tam nemohli. Sprostosť natočili."

Bolo vôbec zbojníctvo kóšer? Štamgast, ktorý nevidel film, v tom má jasno: „Nedivím sa, že s družinou prepadával pánov, ktorí mali bohatstvá, veď tu bol hrozný život. Drelo sa tu, nič sa neurodilo, chudoba trpela. A čo mal robiť?"