ŽILINA. Majstri sveta a úspešní reprezentanti Slovenska v zjazde na divokej vode sa v marci dozvedeli nepríjemnú správu.
„Zväz nám pridelil veľmi málo peňazí, ktoré budú zrejme stačiť iba na absolvovanie Majstrovstiev sveta v španielskom Sorte. Tri podujatia Svetového pohára budeme musieť absolvovať za svoje peniaze. Keďže máme všetci rodiny, tak pohár asi vypustíme," zhodnotil situáciu jeden z najlepších vodných zjazdárov sveta Jaroslav Slučik, ktorý preteká za Duklu Žilina spoločne s ďalšími piatimi reprezentantmi.
Dostali polovicu
Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode združuje vodných slalomárov a vodných zjazdárov. Prví sú olympijským športom, druhí nie. Na vodný zjazd malo tento rok prísť okolo 60-tisíc eur, ale nakoniec to je iba polovica.
„Zväz sa bráni, že takúto sumu im prisúdilo za naše minuloročné výsledky ministerstvo školstva. Myslím si však, že to nie je celkom pravda. Aj po iné roky boli rovnaké výsledky a financií bolo na náš šport viac. Výsledky máme stále kvalitné, ale zväz nám financie neustále skracuje," prezradil niekoľkonásobný majster sveta Jaroslav Slučik.
Nepochopiteľný krok
Skracovanie financií by sa dalo akceptovať, ak by ich o niečo viac potrebovali vodní slalomári. Lenže tento rok sa Majstrovstvá Európy pôjdu v Čunove a svetový šampionát v slovinskom Tacene. Ani jedno podujatie nie je náročné na financie tak, že by bolo potrebné šetriť na vodných zjazdároch.
Žilinskí vodní zjazdári, ale aj ostatní reprezentanti Slovenska sa tak budú musieť v tejto sezóne uskromniť. „Dôležité sú pre nás majstrovstvá sveta. Tam pôjdeme, ale vyzerá to tak, že na Svetovom pohári, ktorý sa tento rok pôjde v Slovinsku, Rakúsku a Taliansku, sa opäť neobjavíme. Nemôžem síce hovoriť za všetky lode, ale ak niektoré pôjdu na preteky, tak iba za vlastné financie," povedal smutne skúsený vodný zjazdár.
Nomináciu musia zúžiť
Nedostatok financií ovplyvní aj reprezentačnú nomináciu. Na svetový šampionát sa tak nedostanú všetci, ktorí by mohli, ale iba tí najlepší.
„Špičkové reprezentačné posádky v kategórii C2 (Vala - Slučik, Šutek - Grega, Šoška - Kunhart) prisľúbili, že sa v súvislosti s majstrovstvami sveta uskromnia a ušetria tak prostriedky na ostatných. Napriek tomu sa nevyhneme zoškrtaniu nominácie o tých seniorov, ktorí by nemali na umiestnenie v prvej desiatke. Okrem špičkových posádok chcem dať šancu juniorom, lebo nemôžeme ostať bez konfrontácie so svetom. Náklady na svetové podujatie budú vysoké, iba na dopravu do 2000 kilometrov vzdialeného Sortu budú nemalé. My vodáci sme skromní, a tak tomu bude aj teraz. Bývať budeme v najlacnejších hoteloch a variť si budeme sami, aby sme ušetrili. Toto však nie je cesta, akou by sa mal náš šport uberať," povedal o nelichotivej situácii v reprezentácii vodných zjazdárov jej tréner Jozef Šoška.
V klube problémy nemajú
Paradoxne, v materskom klube Dukla Žilina vodáci problémy s financiami riešiť nemusia. Klub sa k ich výsledkom nestavia pohŕdavo, ale snaží sa im vychádzať v ústrety.
„S Duklou nemáme problém, platí nám všetky výdavky spojené s tréningmi, sústredeniami a nemáme ani problém s platom. Aspoň tu sme našli pochopenie," zakončil Jaroslav Slučik.
Ako vláda plní sľub vyčleniť viac peňazí na šport
Čo sľúbili: Štát zabezpečí postupný nárast financovania športu. Uvedomujúc si dôležitosť vybudovania športovej infraštruktúry dôjde k vypracovaniu návrhu dlhodobého programu rozvoja športovej infraštruktúry.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Šport zvyšuje kvalitu života. Má pozitívny vplyv na zdravie človeka, je možnosťou trávenia voľného času pre mladých ľudí, tiež pomáha rozvíjať vlastnosti užitočné v osobnom i profesionálnom živote. Namiesto podpory vybraných subjektov (napr. veľké infraštruktúrne projekty) by však bolo vhodné prostriedky smerovať k dlhodobým cieľom.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Podiel rozpočtovaných výdavkov na šport v pomere k HDP s nástupom súčasnej vlády klesal až do roku 2008. Od roku 2009 výdavky prudko stúpli vďaka štátnym dotáciám na výstavbu hokejového (41 mil. eur) a futbalového (70 mil. eur) štadióna v Bratislave. V oboch prípadoch ide o jednorazové dotácie, vláda nevypracovala dlhodobú stratégiu rozvoja infraštruktúry. Dotáciu na futbalový štadión vláda vyčlenila aj napriek počiatočnému odmietavému postoju premiéra Fica, ktorý ešte vo februári 2009 dotáciu pripúšťal iba po skončení krízy.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
