ŽILINA/BYTČA. Už pred 80 rokmi začali úrady pripravovať myšlienku splavnenia Váhu. Mal byť podľa správy o splavnení Váhu a využití jeho vodnej sily splavnený od Komárna až po Žilinu, kde autori navrhovali vybudovať koncový prístav. Rátali so splavnením pre lode s výtlakom 1 200 ton. Dodnes je projekt Vážskej vodnej cesty (VVC) pre obchodné i rekreačné lode stále iba v prípravnej fáze.
V roku 1995 zaradil Stály výbor pre vnútrozemskú plavbu Vážsku vodnú cestu do zoznamu medzinárodných vodných magistrál s kódom E 81. Odvtedy sa s ňou reálne počíta ako s variantným riešením pri výstavbe prieplavu Dunaj - Váh - Odra.
Loďou do Komárna
Približne v tom istom čase prišla žilinská spoločnosť Savas s myšlienkou vodnej cesty, spájajúcej Baltický priestor s juhovýchodnou Európou. Plánovali spustenie lodnej prepravy v priebehu desiatich rokov na úseku medzi Komárnom a Žilinou. Avšak zahraničný investor, ktorý bol ochotný celý projekt financovať, od svojho úmyslu odstúpil.
V roku 2000 vláda posunula časové horizonty výstavby vodnej cesty. Z Komárna do Žiliny mali lode plávať od roku 2016. Už dnes je však jasné, že nebudú, lebo problémy sú naďalej aj s prvým úsekom cesty do Serede.
Plánujú začať s budovaním
„Ministerstvo dopravy vypracovalo Koncepciu rozvoja vodnej dopravy Slovenskej republiky (SR), ktorú schválila vláda. V koncepcii je stanovený aj plán budovania VVC, pretože z vnútroštátneho hľadiska je Vážska vodná cesta jednou z vodných ciest strategického významu, na realizácii ktorej sa v SR postupne pracuje už od polovice 20. storočia," povedal Stanislav Jurikovič, hovorca ministra dopravy.
Vláda v roku 2002 schválila návrh zámeru projektu Vážskej vodnej cesty a jej prieplavného prepojenia na rieku Odru. „Schválený návrh nepredstavuje detailný technický projekt na výstavbu, ale chce ustáliť koncepciu výstavby vodnej cesty vybudovaním nových vodných diel, dobudovaním objektov slúžiacich na plavbu lodí, stanovením ich základných parametrov a, predovšetkým, smerovaním prepojenia Váhu na pripravované vodné cesty v ČR a Poľsku," povedal Jurikovič.
Hľadajú spôsob financovania
Podľa súčasne platnej legislatívy je prevádzkovateľom vodnej cesty správca vodného toku, čiže výstavbou vodných ciest by sa mal zaoberať rezort životného prostredia. Od roku 2011 majú prejsť kompetencie týkajúce sa výstavby vodných ciest na rezort dopravy. „Dokončovanie Vážskej vodnej cesty bude závisieť hlavne od financovania. Financovanie je plánované zo štátneho rozpočtu a prípadne z prostriedkov EÚ. Nevylučujeme aj financovanie prostredníctvom PPP projektov," dodáva Jurikovič.
Vodnú cestu by mohli využívať na export tovaru po Váhu na Dunaj priemyselné podniky. V minulosti využívali na prevoz hnojív po Váhu v podniku Duslo Šala. Podľa našich informácií nakladacie zariadenie rozobrali pred niekoľkými rokmi. Dôvodom bola nestála hladina Váhu, pričom sa im ničili lode a vznikali im zbytočné obštrukcie. Export riešia vlakovou dopravou do prístavu v Komárne, kde hnojivá naložia a ďalej transportujú po Dunaji loďami.
Zatiaľ je projekt vodnej cesty len akousi víziou do budúcna. K realizácii sa má pristúpiť v roku 2025. Tento termín mnohí ľudia spochybňujú. Avšak problémy tento projekt spôsobuje už teraz. V Kysuckom Novom Meste nemôžu začať s výstavbou 600 bytov, pretože projekt vodnej cesty to nedovoľuje. Pre zle naplánované trasovanie by mali dokonca zbúrať tretinu mesta.
Vodnú cestu by privítali
Primátori Žiliny a Bytče by splavnenie Váhu privítali, pre mestá by malo prínos. Okolo Bytče vedie Hričovský vodný kanál, ktorý je už vybudovaný a mohol by sa na plavbu lodí využívať. „Bytča má veľmi dobrú polohu, čo sa týka napojenia na infraštruktúry. V územnom pláne rátame s priemyselnými zónami. Kvôli vodnej ceste by sme nemuseli robiť zásahy do výstavby, ako napríklad v Kysuckom Novom Meste. Bol by to ďalší druh dopravy, ktorý by mohli podniky využívať na prepravu tovaru. Nie je to podľa mňa zlá myšlienka, len stojí nemalé peniaze," povedal primátor Bytče Peter Korec.
V Žiline vidia v tomto spôsobe dopravy nové pracovné príležitosti a rozvoj cestovného ruchu. „Vítam takúto aktivitu, ktorá z hľadiska infraštruktúry významným spôsobom ovplyvní náš región. Môže mať priaznivý vplyv na ekonomiku, dopravu, životné prostredie a rozvoj turizmu. Je to dobrá myšlienka s pridanou hodnotou pre životné prostredie a odľahčenie cestných komunikácií. Projekt môže vytvoriť nové pracovné príležitosti a zatraktívniť naše mesto a jeho okolie. Rozvoj cestovného ruchu, zvýšený počet turistov a nové služby - to sú oblasti, v ktorých Slovensko zaostáva a práve toto je jedna z príležitostí, ako akcelerovať rozvoj cestovného ruchu na lokálnej úrovni," povedal primátor Ivan Harman.
