ŽILINA. Rušiť málo vyťažené linky, či znižovať počty prímestských spojov v Žilinskom kraji zatiaľ nebudú. „To je večný problém. Pretože znižovať počty spojov tam, kde sú málo vyťažené, znamená preniesť túto ťarchu na obce a mestá. Ale ak sú obce a mestá dnes v takej situácii ako my, tak nie sme schopní to urobiť. Dá sa to urobiť, keď zasanujeme dlžoby, ktoré máme a do budúcnosti si sadneme s obcami a mestami a zvážime, ktoré spoje naozaj sú nevyhnutné a ktoré budeme musieť redukovať,“ povedal predseda žilinskej krajskej samosprávy Juraj Blanár, ktorý však v súvislosti s výpadkami príjmov z podielových daní a narastajúcimi dlhmi voči SAD ohlásil zvyšovanie cestovného v prímestskej doprave.
Od 1. augusta by mali upraviť zľavy pre dôchodcov, študentov a žiakov ako aj zvýšiť bežné cestovné v hotovosti od päť do desať centov a na dopravné karty od 12 do 15 centov v jednotlivých pásmach. „Je to logický dôsledok drastického výpadku podielových daní do rozpočtu samosprávneho kraja. Oproti minuloročnému rozpočtu, ktorý už bol krízovo nastavený, máme výpadok desať miliónov eur,“ povedal Blanár.
Pred dvoma týždňami pri vyhlásení krízového režimu žilinská krajská samospráva o zvyšovaní cestovného ešte neuvažovala. „Je to variant v tom najkrízovejšom režime. Celá samospráva prejavuje iniciatívu na rokovanie s vládou a ministerstvom financií, aby sa riešil tento výpadok. A ak sa tento výpadok nebude riešiť a samospráva si bude musieť plniť svoje zákonné povinnosti, tak budeme musieť hľadať aj iné zdroje, ktoré môžeme ovplyvniť. Ale nevieme, či zvýšenie niektorých poplatkov aj prinesie taký efekt. Konkrétne, keď zvýšime cestovné, neznamená to, že nám vzrastie aj objem tržieb,“ povedal koncom júna riaditeľ odboru financií žilinskej krajskej samosprávy Stanislav Ulaher.
Podľa Blanára po zvýšení cestovného síce očakávajú 15-percentný úbytok cestujúcich, no drahšie cestovné by aj tak malo kraju priniesť ročne viac ako 1,9 milióna eur. „Čo samozrejme ale nepostačuje na to, aby sme dokázali zvládnuť naše dlžoby voči SAD-kám. Preto musím konštatovať, že samosprávne kraje sú v súčasnosti na finančnom bode mrazu a bez pomoci štátu sa dostaneme rovnako do kolapsovej situácie tak, ako je to v prípade obcí a miest,“ dodal Blanár.