Zadĺženosť v Žiline sa pohybuje na úrovni 55% príjmov bežného rozpočtu. Aj keď sa vedeniu mesta za štyri roky podarilo reálny dlh znížiť, už v budúcom roku preberie na seba splácanie úveru za opravu miestnych komunikácií a ďalšie investície.
Navyše samosprávam hrozí výrazné zníženie príjmov. Pre Žilinu to znamená reálnu hrozbu, že prekročí 60% hranicu a ministerstvo financií naň uvalí nútenú správu. V takom prípade by o meste nerozhodovali volený primátor a poslanci, ale ministerskí úradníci.
ŽILINA. Dlh Žiliny nadobudol na Slovensku rekordné rozmery najmä v čase vykupovania pozemkov pod automobilkou KIA. Vtedy mesto dostalo od štátu 50 miliónov eur. Príliš sa zadĺžiť so sebou prináša riziká. Tie si však väčšina obyvateľov neuvedomuje.
„Obyvatelia by si to mali všímať, pretože tento dlh bude musieť niekedy niekto zaplatiť. Ale iná vec je, že si to ľudia nevšímajú, pre nich je určite dôležitejšie, že sú cesty opravené, ako to či je mesto zadĺžené. To že si to nevšímajú však neznamená, že sa ich to netýka. Môžu to pocítiť a môžu na to doplatiť. Samosprávy sú potom nútené škrtiť výdavky, prípadne aj musia odpredávať majetok, aby zachránili financie. Preto by malo vedenie mesta hospodáriť čo najrozumnejšie," hovorí Pavol Havlík, sociológ z agentúry MVK.
Podľa Havlíka majú ľudia málo informácií o dlhu a ich nevedomosť neznamená, že sa ich to netýka. Ako varovný príklad dáva zadĺženosť Grécka a Írska, ktorá sa musí riešiť na medzinárodnej scéne. „Mesto nemôže skrachovať, ale môže skončiť aj v nútenej správe," varuje Havlík.
Darí sa ho znižovať
Dlh sa v Žiline oproti obdobiu spred štyroch rokov podarilo mierne znížiť. „Žilina napriek vysokým dlhom dokázala vlani hospodáriť ako jedno z mála veľkých miest v pluse, čo naznačuje, že finančná situácia mesta sa mohla mierne zlepšiť. Ak sa mesto ani v tomto roku nedostane do väčšieho schodku, bude zrejme možné riešiť dlhy mesta aj bez toho, aby to pocítili občania," hovorí Peter Goliáš, riaditeľ INEKO.
Ku koncu roku 2009 bola miera zadĺženia Žiliny 152% bežných príjmov predchádzajúceho roka, v tomto čísle je však započítaný aj úver od štátu na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou automobilky KIA.Po odrátaní tejto výpomoci by objem pôžičiek Žiliny skončil tesne pod zákonom požadovanou 60-percentnou hranicou na úrovni 55 %. Z 21 najväčších miest s počtom obyvateľov nad 30-tisíc je viac zadĺžená už len Bratislava, ktorej miera zadĺženia vlani dosiahla 64% bežných príjmov roku 2008. Vyplýva to z analýzy finančnej stability slovenských miest.
„Žilina vykazovala vysokú zadĺženosť už v roku 2006, odvtedy sa mierne znížila. Príčinu vzniku dlhov nepoznáme, mohlo ísť o rozsiahle investičné aktivity, ale aj o nezodpovedné hospodárenie vtedajšieho vedenia mesta," hovorí Goliáš.
Nechali nevyplatené faktúry
Prednosta Mestského úradu v Žiline upozorňuje aj na dlhy, ktoré predošlé vedenie vtedy zanechalo. „V januári 2007, keď sa menilo vedenie mesta, tak boli na stole nezaplatené faktúry ďaleko po lehote splatnosti za 90 miliónov korún. Po roku 2007 sa z mesta stal dôveryhodný partner. Ekonomiku sme stabilizovali a boli zabezpečené reálne úhrady dodávateľských faktúr," hovorí Viliam Mikuláš, prednosta Mestského úradu v Žiline.
Podľa hovorcu mesta Žilina, Martina Barčíka, je najlepším ukazovateľom znižovania dlhu mesta porovnanie bankových úverov. „Ku koncu septembra tohto roku boli úvery Žiliny nižšie o viac ako tri milióny eur ako pred štyrmi rokmi," informoval Barčík.
Nútená správa je reálna
Kritériom pre uvalenie nútenej správy je predpoklad, že celková suma dlhu mesta prekročí 60%, mesto sa potom dostáva do ozdravného režimu. Ak suma záväzkov po lehote splatnosti prekročí 15% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Po prekročení tejto hranice sa mesto nemôže už ďalej zadlžovať. Goliáš preto upozorňuje, že Žilina by mala v budúcom roku hospodáriť opatrne.
„Aby zadĺženie nedosiahlo kritické hodnoty, malo by mesto udržiavať vyrovnané hospodárenie. Podľa vážnosti situácie na to môže využívať úspory vo výdavkoch, rušenie neefektívnych činnosti, predaj majetku, alebo zvyšovanie príjmov napríklad z dani z nehnuteľnosti," hovorí Goliáš.
Poklesnú príjmy
Ekonómka a odchádzajúca poslankyňa zastupiteľstva, Soňa Turčányová, upozorňuje, že možnosť, že mesto Žilina už v budúcom roku túto hranicu prekročí, je reálna. „Najmä preto, že sa predpokladá pokles bežných príjmov. Toto číslo bude známe už pri najbližšom návrhu rozpočtu. Oficiálne tiež mesto Žilina zoberie úver na revitalizáciu komunikácií od Doprastavu vo výške asi 10 mil. eur. Len navýšenie celkového dlhu o túto položku by teda znamenalo prekročenie 60% hranice.
Mestu však, podľa nej, môže navýšiť dlh aj investícia v rámci športovej haly na Karpatskej ulici a dlh firme SIEMENS za 1. etapu osvetlenia, ktorý prevzal Dopravný podnik mesta Žilina (DPMŽ). Podľa Turčányovej nové vedenie to bude musieť riešiť. Keďže príjmy ovplyvniť nemôže, muselo by sa zbaviť oficiálnych úverov. Je to otázka rokovaní.
Dobrý manažér to môže zvládnuť
„Mesto bude musieť predložiť Ministerstvu financií ozdravné riešenia, okrem šetrenia výdavkov mestského úradu, čo predstavuje asi 6 mil. eur. Si myslím, že by malo prehodnotiť financovanie hokeja, mandátne zmluvy. Samozrejme treba urobiť dôkladnú analýzu, ale to chce viac času. Som si istá, že keď to vezme do rúk dobrý ekonóm a manažér, tak sa dá urobiť poriadok vo všetkom," dodáva Turčányová.
Nastávajúci primátor, Igor Choma, sa bude musieť popasovať aj s dlhmi. V súčasnosti sa ešte k zadĺženosti nevedel vyjadriť. „Oficiálne dokumenty budem mať až po inaugurácii. Informácie, ktoré momentálne mám sú len z médií. Samozrejme, ak by mesto prekročilo šesťdesiatpercentnú hranicu, bol by to vážný problém," povedal Choma.
