Primátor Ján Rybárik Ďurčanského obhajuje slovami, že bol fašistickému Nemecku znepriatelenou osobou. Ústredný zväz židovských a náboženských obci ho vyzval, aby mesto svoje rozhodnutie prehodnotilo.
RAJEC. Bustu Ferdinandovi Ďurčanskému, trojnásobnému ministrovi vlády Slovenského štátu, ktorý sa podieľal na prvej vlne protižidovských opatrení, postavili v rámci rekonštrukcie námestia pred mestské múzeum v Rajci. Dnes tam už busta stojí, zatiaľ ešte obalená v celofáne. Odhaliť ju plánujú, pravdepodobne, v marci.
Proti tomu sa vzniesla vlna kritiky. Minulý týždeň adresoval protestný list primátorovi a mestskému zastupiteľstvu Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku. Poslankyňa MZ sa vzdala mandátu. Pamätnú tabuľu má v Rajci aj Jozef Tiso.
Rybárik: Fašistom bol znepriatelenou osobou
O umiestnení Ďurčanského busty rozhodli mestskí poslanci. Primátor Ján Rybárik pre miestny časopis Rajčan povedal: „Aj keď je pravda, že Ďurčanský pôsobil v rozporuplných rokoch, vďaka svojmu prístupu bol fašistickému Nemecku znepriatelenou osobou a bol naňho vydaný zatykač a vôbec nie je pravda, že mal prsty v deportácii Židov.“
Fašistickému Nemecku bol znepriatelenou osobou.
JÁN RYBÁRIK, primátor Mesta Rajec
Miestnym prekáža fakt, že nemohli zasiahnuť do výberu, koho socha bude na námestí stáť. Poslanci rozhodli bez akejkoľvek diskusie s občanmi. Myslí si to aj občiansky aktivista Miroslav Bellan.
„Nemám záujem, aby dojem z námestia kazil človek, s ktorým sa spájajú také nepekné veci, aké sa diali počas II. svetovej vojny. Narodilo sa tu veľa iných ľudí, ktorí by si to zaslúžili.“
Historička: Nariadil arizáciu
Historička a novinárka z Rajca, Soňa Vanovčanová, hovorí, že pred vojnou žilo v Rajci 5 % židovského obyvateľstva. Dnes už sa k nemu nehlási nikto.
„Je skutočne pravda, že Ďurčanský nebol osobne zodpovedný za deportácie. Nariadil však arizáciu, podieľal sa na tom, že Židom zobrali majetok, zablokovali účty, zabránili im vykonávať profesiu, zbavili ich občianskych práv. Ďurčanský je príliš rozporuplná osobnosť, ktorá nebola do dnešného dňa natoľko komplexne spracovaná, aby sa mu v Rajci stavala socha,“ povedala Vanovčanová.
Poslankyňa Marta Stehlíková, ktorá v minulom volebnom období, keď o osadení busty rozhodovali, ešte nebola v zastupiteľstve, sa aj pre tento dôvod mandátu vzdala.
„V Slovenskej akadémii vied mi povedali, že Ďurčanský bol gardista, minister vlády, ktorá spolupracovala s Hitlerom, bol odsúdený na smrť a nikdy nebol rehabilitovaný. My sme vlastne odsúdenému zločincovi postavili pamätník v centre mesta,“ hovorí Stehlíková.
O zrušenie uznesenia sa vraj po tom, čo spoznala pomery
v zastupiteľstve ani nepokúsila a radšej odstúpila.
Bez vedomia pamiatkarov
„Socha - busta má byť situovaná na obnovenom námestí, ktoré je súčasťou Mestskej pamiatkovej zóny Rajec,“ hovorí riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Žilina, (KPÚ) Miloš Dudáš. Podľa neho však žiadna socha nebola
v predloženej dokumentácii obnovy námestia konkretizovaná. „Dokumentácia len všeobecne uvádzala „umelecké dielo“, ktoré malo pozostávať z podstavca a zatiaľ bližšie neurčenej významnej osobnosti, rodáka z Rajca,“ dodal Dudáš.
Podľa neho sa KPÚ musí vyjadriť aj k umiestneniu sôch, či pamätných tabúľ na objektoch národných kultúrnych pamiatok a v pamiatkovom území. Nikto však doteraz o osadenie konkrétnej busty a pamätnej tabule na námestí nepožiadal.
„V takomto prípade sa vyjadrujeme najmä k umiestneniu, veľkosti a materiálovému riešeniu pamätných tabúľ. K obsahu nie, no v tomto prípade by sme určite svoj názor vyslovili a konštatovali by sme, že ide o rozporuplnú osobnosť našich dejín,“ uzavrel.
Ďurčanský bol jeden z iniciátorov protižidovskej politiky na Slovensku.
JÁN HLAVINKA, historik
O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa na Slovensku vedú spory, podobne ako o ďalších kontroverzných postavách tej doby, akou bol napríklad Jozef Tiso. Jana Hradská a Slávka Molnárová v knihe Židovské dejiny a kultúra, ktorú v roku 2006 vydala Nadácia Milana Šimečku, uvádzajú spomienku ženy, ktorá na začiatku vojny zažila v Topoľčanoch jeho prejav: „Do Topoľčian prišiel rečniť Ferdinand Ďurčanský, ktorý hovoril z balkóna mestského domu zhromaždenému davu: Pozrite sa, toto všetko sú židovské obchody, tu všade bývajú židia, toto všetko bude vaše“.
Bol iniciátorom protižidovskej politiky
Historik Ján Hlavinka hovorí, že to bol práve Ďurčanský, kto sprevádzal Jozefa Tisa na rokovaniach s Adolfom Hitlerom 13. marca 1939 v Berlíne. A hoci ako minister zahraničných vecí si nepočínal tak, ako by si nacisti predstavovali, keďže sa snažil, aby postavenie Slovenska bolo o čosi suverénnejšie, ako chcel Hitler, „oficiálne, samozrejme, nikdy nezabudol poblahoželať Hitlerovi k jubileu, víťazstvu nad Poľskom
a neskôr aj Francúzskom. No v očiach nacistov stratil lesk“.
Hlavinka tvrdí, že Ďurčanského môžeme pokladať za jedného z iniciátorov protižidovskej politiky už v období autonómie Slovenska. Bol to totiž práve on, kto zaslal Tisovi ideové návrhy osnov právnych noriem k čiastočnému riešeniu židovskej otázky.
Podľa našich informácií rodina Ďurčanských arizovala a v rokoch 1940 – 45 užívala kaštieľ v Beladiciach, ktorý patril Židovi Dr. Krausovi.
Židia vyzvali na prehodnotenie
Ústredný zväz židovských náboženských obcí vyzval minulý týždeň primátora Jána Rybárika a mestské zastupiteľstvo, aby svoje rozhodnutie prehodnotili. „Vystaviť na verejnom mieste bustu radikálneho ľudáka a antisemitu, akým Ďurčanský nepochybne bol, považujeme, mierne povedané, za veľmi nešťastné rozhodnutie. Apelujeme preto na vás aby ste sa zasadili o zmenu a aby mestské zastupiteľstvo prehodnotilo svoje rozhodnutie a neglorifikovalo spomenutého politika, ktorý je v našom právnom systéme i naďalej odsúdeným zločincom,“ napísal Rybárikovi hovorca Jaroslav Franek.
Primátor sa nevyjadruje
Ján Rybárik sa pre MY Žilinské noviny telefonicky odmietol vyjadriť, či rozhodnutie prehodnotia, s odôvodnením, že má s nami zlé skúsenosti. Pre televíziu Markíza pred niekoľkými týždňami povedal, že sa proti umiestneniu sochy nikto nesťažoval.
Ján Rybárik.
FOTO - ARCHÍV MY ŽILINSKÝCH NOVÍN
Podľa poslanca Gabriela Špánika, dostali zastupitelia na výber z viacerých osobností, ale o Ďurčanskom rozhodli jednohlasne. „Návrhy sme mali v materiáloch a o ňom v nich bolo písané len pekne. Nepamätám si, kto ich vypracoval. Či to budeme prehodnocovať, neviem. Sú tu nové informácie, ktoré by mali predovšetkým posúdiť kompetentní ľudia,“ uzavrel Špánik.
ĎURČANSKÝ A ŽIDOVSKÁ OTÁZKA
- Po vyhlásení autonómie Slovenska sa Ferdinand Ďurčanský, ako minister autonómnej vlády, zaradil medzi realizátorov protižidovských opatrení. Keď v januári 1939 zriadila vláda Slovenskej krajiny na zasadnutí 13. januára 1939 komisiu na riešenie židovskej otázky, bol menovaný za člena tejto komisie.
- Bol to práve Ďurčanský, kto 3. marca 1939 zaslal predsedovi vlády J. Tisovi ideové návrhy osnov právnych noriem k čiastočnému riešeniu židovskej otázky na medziministerské pripomienkové pokračovanie.
Najväčší vplyv na realizáciu protižidovských opatrení mal Ďurčanský ako minister vnútra od novembra 1939. V tom čase už ľudácky režim uviedol do platnosti a účinnosti niekoľko vládnych náriadení, ktoré odňali židom občianske a politické práva a zároveň veľmi silne zasiahli slovenských židov aj hospodársky. Išlo tu predovšetkým o zákazy pôsobenia vo verejných službách a zákazy vykonávať určité profesie, predovšetkým
v slobodnom povolaní.
- Keď v júni roku 1940 bilancoval Ferdinand Ďurčanský v jednom zo svojich prejavov činnosť vlády a svoju doterajšiu činnosť v židovskej otázke, povedal: "Vo verejných službách bolo doteraz prepustených 321 židovských zamestnancov, zvyšok bol ponechaný dočasne. Neskoršie i tí urobia miesto pre Slovákov. Pred pár dňami podpísal som 248 dekrétov, ktorými som praktickým lekárom-židom znemožnil na Slovensku ordinovať. Zásahom vlády bolo pozbavených praxe 443 advokátov a všetkých sedem verejných notárov-židov. Pripravuje sa zákon, ktorý dáva možnosť vyvlastniť každý dom židovi..."
JÁN HLAVINKA
