Režný: Herecká práca nie je čiernobiela

Michal Režný (25) je súčasťou kolektívu Mestského divadla v Žiline už celý rok. O tom, ako sa mu darí a či sa mu tu páči, sme sa s ním pozhovárali.

ŽILINA. Sympatický mladý muž, pôvodom z Malaciek, začal svoju kariéru herca práve v našom divadle v Žiline. O tom, ako sa sem dostal, a či ho práca baví nám ochotne a rád porozprával.

Patríte do hereckého kolektívu Mestského divadla v Žiline. Ako sa vám darí? Prečo ste sa rozhodli prijať ponuku žilinského divadla?

- Za všetkým stojí osobnosť a predovšetkým osobitosť Eduarda Kudláča. Snáď sa nám aj s kolegami darí, keďže mi vedenie divadla predĺžilo pracovnú zmluvu.

Ako hodnotíte „herecký rok“, ktorý ste tu strávili?

- Bol to môj prvý hmatateľný kontakt s profesionálnym divadlom na plný úväzok. Kým človek študuje na VŠMU, pripadá si ako v inkubátore. Teraz som väčšmi zodpovedný sám za seba a za svoju prácu. Následky pociťujem predovšetkým na svojej koži a nie vo vysokoškolskom indexe.

Už sa vám stalo, že vás na ulici niekto zastavil/oslovil?

- Nie, nič také sa mi ešte nestalo. Preto som si kúpil fotoaparát a fotografujem Ivku (herečku Ivetu Kubáčkovú, pozn. red.) pri každej príležitosti, aby som jej kompenzoval nedostatok uznania.

Ako si rozumiete s kolegami hercami?

- Mám neskromný pocit, že sme s Ivkou „benjamínkovia“ divadla. Uvidíme dokedy.

Páči sa vám Žilina?

- Čím ďalej, tým viac.

Vždy ste chceli byť hercom?

- Mali sme doma v obývačke taký betónový schod, na ktorom som tajne vystupoval. Vtedy som túžil byť spevák. Keď som mal moderátorské obdobie, tak som zamknutý na toalete čítal články z novín a díval sa pred seba na dvere v presvedčení, že je to čítacie zariadenie. Neskôr na gymnáziu som chcel byť právnik, alebo lekár. Azda preto ma môžete na ulici stretnúť skôr v košeli a nie v tričku.

Čo vás na hraní baví najviac?

- Možnosť prežiť životné príbehy výnimočných, zaujímavých, ale aj úplne obyčajných ľudí. A vymýšľať si.

Aké postavy najradšej hráte?

- Herecká práca nie je čiernobiela. V zdanlivo záporných postavách hľadám to dobré a naopak.

S kolegami a kolegyňami v uniforme, keď pracoval popri škole v SkyEurope Airlines. (Vpravo hore). FOTO: ARCHÍV HERCA

Po boku ktorého slávneho herca by ste si radi zahrali?

- Tieto sny sa mi postupne plnia. U nás v divadle som si zahral s Jankou Oľhovou, pri nakrúcaní som sa stretol aj so Zuzkou Fialovou a v škole s pani prof. Vášáryovou. Do „zbierky“ už chýba len Meryl Streep.

Čo robievate vo svojom voľnom čase? Máte nejakú špeciálnu záľubu?

- Veľa času strávim cestovaním vo vlaku. Pozorujem ľudí, je to výborný zdroj inšpirácie. Keď som v Žiline, rád sa prechádzam. Na lavičkách pri schodoch cestou na Hájik stretávam skupinky mladých, ktorí po mne občas niečo svorne pokrikujú. Kým len pokrikujú a nič nehádžu, je dobre. Na Žiline ma fascinuje, že v tom istom bare je v piatok dvesto ľudí a v sobotu pätnásť.

Kde najradšej chodievate na dovolenky? Kam sa chystáte tento rok?

- Milujem teplo, slnko, more, históriu, pamiatky. Obľúbil som si Egypt. Tento rok na dovolenku? Nepovedali vám, koľko zarábame? V zime som lyžoval, ale teraz platím plyn. Buď lyžujete, alebo kúrite (smiech). Život je otázkou priorít.

Aký typ žien sa vám páči? A čo hovoríte na Žilinčanky?

- Dlhodobo má u mňa status najéterickejšej Žilinčanky Barborka Švidraňová. Zažili ste ju, keď spieva?

Aký je váš životný sen?

- Mať okolo seba zdravých, šťastných a spokojných ľudí, ktorí stoja pevne nohami na zemi. To ma motivuje.