Mesto Žilina minulý rok zriadilo Nízkoprahové denné centrum na Bratislavskej ulici, ktoré sa venuje rómskym deťom z tejto lokality. Snaží sa pomôcť pri výchove, aby boli schopné fungovať v majoritnej spoločnosti. Pomáha im k zručnostiam, ku ktorým by sa v komunite nemali možnosť dostať. Pomocnú ruku dal aj štát, ktorý prispel 4 000 eur.
ŽILINA. Nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu na Bratislavkej ulici v Žiline funguje od februára 2011. Jeho cieľom je sústrediť sa na tamojšiu rómsku komunitu a pomôcť deťom z tejto lokality v rôznych sférach života.
„Centrum vzniklo ako reakcia na daný stav Bratislavskej ulice. Je tu veľká koncentrácia ľudí s nízkym vzdelaním a dlhodobou nezamestnanosťou. Ako najlepšia voľba sa nám zdalo zriadenie práve tohto centra,“ povedal Martin Brňák, ktorý stál pri zrode celého projektu.
Brňák si myslí, že z veľkej časti za zlý stav Bratislavskej ulice môže vyčlenenie jej obyvateľov mimo ostatok prostredia. „Nesmieme ich brať ako homogénnu skupinu ľudí a o daný stav by sa mala zaujímať aj majoritná skupina obyvateľstva,“ povedal Brňák.
S počítačmi pracovať nevedia, v škole to však od nich vyžadujú
Nízkoprahové centrum na Bratislavskej ulici pracuje najmä s deťmi. Tie sa snaží vytrhnúť zo zlých podmienok, ktorým sú vo svojom živote vystavené. V centre sa tak môžu spoločne zahrať a stretnúť sa s vecami, ktoré pre ne nie sú až také bežné ako pre ostatné deti.
„Máme tu chlapca, ktorý keď k nám prišiel, tak bol veľmi uzavretý. O počítačoch nevedel nič. Dnes už normálne komunikuje a vie pracovať so základnými počítačovým funkciami. Keby to nevedel, v škole by bol automaticky odsúvaný na druhú koľaj. Pritom nikdy nemal možnosť sa k takýmto informáciám dostať,“ povedal Brňák.
Rodičia nespolupracujú tak, ako by mohli
V centre sa snažia vybrať časť obyvateľov, ktorí sú na to vhodný a dostať ich mimo zlých podmienok, v akých žijú. Na druhej strane dostáva aj bežných ľudí priamo na Bratislavskú.
„To čo o tejto ulici vieme je z veľkej časti predsudok,“ myslí si Brňák. Jednou zo stážistiek, ktoré v centre pracujú je aj Ivana Pruknerová. „Chceme aby tie deti mali aj nejaké pozitívne zážitky. Síce niekedy to je dosť komplikované, lebo máme dosah len na ne a nie aj na ich rodičov, ktorí často nespolupracujú tak, ako by mohli. Nie vždy sú ochotní sa s deťmi viac učiť či im venovať viac času. Ale deti sa sem rady vracajú a tak s nimi môžeme pracovať,“ povedala Pruknerová.
Viac aktivít, menej priestoru na krádeže
„To, čo robí túto lokality takou zlou v očiach ostatných ľudí je len dôsledok toho, že sú na malom priestore nakumulovaní ľudia s nízkym vzdelaním, nezamestnaní a to v bytoch s nižším štandardom. My ale ukazujeme deťom, že fakt, že tu od narodenia žijú neznamená, že nie sú schopní fungovať aj medzi majoritnou skupinou obyvateľstva,“ povedal Brňák.
„Venujeme sa deťom a vypĺňame im čas, aby cez tieto zážitky sme predišli sociálno-patologickým javom. Potom majú aj menší priestor robiť zle, či kradnúť na ulici,“ povedala Pruknerová.
4000 eur od štátu
Mesto Žilina podalo v roku 2011 v rámci dotačnej schémy Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity projekt pod názvom Rozšírenie služieb nízkoprahového centra na komunitnom princípe, ktorý bol schválený a podporený vo výške 4 000 €. „Súčasťou tohto projektu je zriadenie požičovne pracovného náradia, voľnočasové aktivity a zakúpenie vonkajšieho stolnotenisového stola,“ vysvetlil hovorca mesta Žilina Pavol Čorba.
