Fikcia či sen? Nie! Žofia Bosniaková sa vracia na Hrad Strečno.
STREČNO. Žofia Bosniaková sa po storočiach vracia do svojej hrobky na Hrade Strečno. Hoci jej telo, vystavené v Tepličke nad Váhom 1. apríla 2009, teda presne pred tromi rokmi, spálil psychicky narušený Žilinčan. Jej vernú podobu, ako vyzerala krátko po smrti, vymodeloval Stanislav Lajda s priateľmi, umelcami.
Čo sa vlastne stalo?
Žofia, manželka palatína Františka Vešeléniho, založila počas svojho života útulok pre chudobných a neodmietala žiadnu prosbu o pomoc. Žila zbožným životom. Pre svoje správanie a zmysel pre spravodlivosť požívala veľkú úctu medzi ľuďmi. V zimných mesiacoch vymenila svoje sídlo na hrade Strečno, za kaštieľ
v Tepličke nad Váhom.
Táto ušľachtilá žena zomrela 28. apríla 1644 vo veku nedožitých 35 rokov na opevnenom hrade Strečno, kde sa rodina uchýlila počas jedného zo stavovských povstaní. Pochovali ju v krypte v kaplnke hradu Strečno.
Telo sa našlo po 54 rokoch
Jej telo sa našlo v roku 1698 na hrade Strečno, bolo mumifikované a údajne takmer neporušené. Všetky ostatné nájdené telá boli spráchnivené
a rozložené.
V roku 1729 bola prevezená do priľahlej kaplnky kostola
v Tepličke nad Váhom, kde si jej pozostatky návštevníci mohli pozrieť v rakve so skleneným vekom ešte donedávna.
U obyvateľov obce požíva veľkú úctu. Pomenovaná je po nej ulica i cirkevná základná škola. Čoraz častejšie zaznievali hlasy, aby cirkev podnikla kroky pre jej blahorečenie. Kardinál Ján Chryzostom Korec v roku 1997 ustanovil diecéznu komisiu pre prípravu podkladov k blahorečeniu.
V Tepličke nad Váhom, krátko predtým, ako zhorela
Podpálenie rakvy s pozostatkami
1.apríla 2009 sa do kostola dostal ako bežný turista mladý Žilinčan. Telesné pozostatky Žofie Bosniakovej, vrátane rakvy, vytiahol pred kostol, kde ich polial benzínom a zapálil. Ukázalo sa, že to bol psychicky narušený človek, preto jeho stíhanie bolo pozastavené. Toľko minulosť.
V ateliéri Stana Lajdu
Pred 15 rokmi akademický maliar Stanislav Lajda nakreslil pastelom portrét Žofie Bosniakovej pre základnú školu v Tepličke nad Váhom, o rok neskôr potom namaľoval dvojportrét s jej manželom Františkom Vešelénim na hrad Strečno. Veľa si vtedy o nej naštudoval. Dozvedel sa, že Žofia Bosniaková bola ojedinelým zjavom vo vtedajšej šľachtickej vrstve. Krásne sa správala k biednemu ľudu, chodila medzi ľudí a piekla pre nich známe bosniaky. Rozdávala im peniaze, skrátka pomáhala chudobným a to ho veľmi zaujalo a inšpirovalo.
Stana Lajdu po spálení Žofie napadlo, že ľudia v Tepličke prišli o niečo, čo pre nich veľa znamenalo. Dostal nápad vyrobiť figurínu, nie už zmumifikovaného tela, ale podobu práve zosnulej. Chcel to sti hnúť rýchlo, pretože o dva mesiace po jej zhorení bolo 400. výročie jej narodenia.
Prvé kroky
Stano Lajda navštívil biskupský úrad v Žiline a predložil im svoj návrh. Stretol sa však s vlažným postojom, neprejavili o rekonštrukciu tela Žofie Bosniakovej záujem.
Riaditeľ Považského múzea mu však dal možnosť realizácie na hrade Strečno. Na mieste, kde bola pôvodne Žofia Bosniaková pochovaná. Nastal však jeden problém, pretože tam už pred rokmi urobil kópiu mumifikovaného tela Stanov priateľ - reštaurátor keramiky Michael Daskalakis.
Keďže práve on prišiel
s myšlienkou „vrátiť“ Žofiu na pôvodné miesto, trval Stano na Michaelovom súhlase pri výmene mumifikovanej podoby za jej nový variant. Bez tohto súhlasu by sa do projektu nepustil. Daskalakisovi však tiež záležalo, aby sa vrátila na hrad podoba Žofie, akú mala krátko po smrti a zatraktívnila sa tak prehliadka expozície.
Kaplnka na hrade Strečno. Vráti sa do svojej hrobky.
Spolupráca na rekonštrukcii
Práce boli financované z projektu cezhraničnej spolupráce Považského múzea. Hlavným garantom a realizátorom sa stal Stano Lajda. Bolo treba vymodelovať podobu Žofie Bosniakovej vo veku 35 rokov
a autor vychádzal z dvoch podobizní.
Jedna sa nachádza nad bývalým katafalkom v kostole v Tepličke a dobre zachovaný portrét je aj na Trenčianskom hrade. Model vyrobil zo sochárskej hliny. Stano chcel v jej tvári vyjadriť nie len bolesť spôsobenú chorobou, na ktorú podľahla, ale najmä pokoj, lásku a vnútornú krásu. Tento model sa potom odlial do špeciálnej hmoty a odliali sa tiež ruky.
Tejto úlohy sa zhostil Pavol Rodzenák. Ďalej bolo treba ušiť šaty podľa spomínaných zobrazení po štúdii rôznych barokových obrazov, na ktorých sú zobrazené rôzne šľachtičné na smrteľnom lôžku. Šaty boli pestré, podobné kroju, zároveň skromné, vyrobené však z kvalitných látok. Na túto náročnú úlohu sa podujala Marta Piteková z Lietavy.
Rovnako bolo dôležité vyrobiť šperky. Trojradový perlový náhrdelník, náušnice, ruženec. S touto prácou pomohla skúsená šperkárka Danka Mladenková. Sklené veko a ozdobné lišty rakvy zabezpečil ramár Jozef Kuchárik. Výrobu barokového erbu a ďalších doplnkov vyrobil Miro Palo. Všetci sú Lajdovi priatelia. Autor na záver figurínu grófky i rakvu s erbom vymaľoval.
Žofia Bosniaková sa teda vracia na hrad Strečno v sarkofágu, dobovom oblečení
a podobe, tak ako odpočívala pred 400 rokmi.