Priestory nadácie POLIS v Žiline v nedeľu 24. novembra nestačili záujmu. Tí, čo vedeli o návšteve bývalého trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka, sa snažili za každú cenu získať pozvánku. Diskusia mala byť na tému O láskavosti a vzájomnej úcte.
Okrem Bezáka pozvali organizátori do diskusie spisovateľa Michala Hvoreckého, vysokoškolského pedagóga Michala Valča a novinára Štefana Hríba. Po pravde povedané, k Róbertovi Bezákovi to bolo priveľa skvelých partnerov diskutérov, lebo to, čo ľudia najviac chceli počuť, boli slová čerstvo udeleného emeritného biskupa.
"Dar" z Vatikánu
Čo to vlastne je emeritný biskup? Michal Hvorecký to humorne označil, že Bezák je teraz "najmladší dôchodca na Slovensku". Kým v minulosti bol jedným z najmladších arcibiskupov, teraz sa stal najmladším cirkevným vyslúžilcom. Prečo to?
Nechceme zdĺhavo opakovať všeobecne známe veci, že jeho odhalenia neboli vrchnosti v katolíckej cirkvi po chuti a kritikou podrobili každý jeho krok. Tie kroky však boli vždy smerom k človeku, hlboko ľudské, prirodzené a najmä láskavé. Každý, kto sa niekedy stretol s Róbertom Bezákom a mohol s ním hovoriť, to vie. Stretol sa totiž s rodným bratom, najlepším priateľom, dušou plnou porozumenia. Jednoduchými slovami vyvierajúcimi zo srdca si vás dokázal získať. Každého, okrem "svojich". Tí sa mu "odvďačili" naozaj svojsky. Za nezištnú kresťanskú lásku - odvolanie a teraz - dôchodok?
Ako to vidí Bezák
"Je pre mňa náročné čeliť toľkej absurdnosti," povedal na margo svojho odvolania a tiež k odmietnutiu peňažného daru, ktorý chcel venovať chudobným z výťažku predaja svojej knihy.
"Všeobecné očakávania ľudí, ale aj mňa, sú v tom, že spoločenstvo nesie v sebe princípy láskavosti a úcty k človeku. Priznám sa, že som z toho všetkého niekedy príliš unavený a potrebujem čas, aby som ďalej hľadal svoju cestu. Preto, aj keď odchádzam do Talianska, a teraz už definitívne, nelúčim sa. Nemôžem stále žiť tu a do nekonečna rozprávať svoj príbeh. Je potrebné ísť ďalej..."
O konfliktoch
Michal Valčo učí teológiu, kresťanské dejiny a mytológiu. Sám je evanjelikom, a teda v mnohých veciach je slobodnejší ako katolíci. "Vnímam to ako konflikt medzi inštitúciou a jednotlivcom. Som tak trochu proti prehnanému individualizmu, ale na druhej strane sa mi vidí stádovitosť v kresťanstve ako veľmi deštrukčná. Vedie iba k zlu. O kauze Bezáka viem iba to, čo bolo publikované v médiách a to je málo na to, aby som zodpovedne vyhlasoval akýkoľvek názor."
Štefan Hríb, ktorý s Bezákom viedol už nejeden rozhovor, tvrdí: "Pravdu má Bezák, nebojte sa. Nemôžem však obísť voľbu župana v Banskej Bystrici. Ovolanie Bezáka a zvolenie Kotlebu totiž spôsobila rovnaká vec - nemáme dostatok lásky. U ľudí, ktorí sú schopní takýchto rozhodnutí, láska chýbala či už v detstve alebo aj neskôr, a preto prevažuje v ich konaní závisť, nenávisť, neláska voči inému človeku. Iba tak si dokážem vysvetliť, že niekto hovorí o ľuďoch ako o parazitoch, ktorých treba zničiť. Predstavitelia cirkvi chceli umlčať a zničiť aj Bezáka."
Spravodlivosť vyšších poschodí
Róbert Bezák sa nebojí pomenovať isté javy, ktoré robia našu spoločnosť takou nespravodlivou. "Takzvané vyššie poschodia majú inú spravodlivosť ako nižšie. Je to v cirkvi, ale vidíme to aj v štáte. Nitky záujmov sú poprepájané a ľudia si často už ani nerobia vlastný názor, sú ľahostajní k porušovaniu pravidiel, aj tých najzákladnejších ľudských, ako keď vidíme, že niekto inému vedome ubližuje. Neozveme sa a sme ticho. Ani v mojom prípade neboli zachované pravidlá cirkvi, rozhodli o mne bez súdu a bez vypočutia."
O odchode
Ako vníma biskup Bezák skutočnosť, že opúšťa Slovensko? "Odchod je pre mňa smutný, lebo sa mi veľmi nechce odísť. Moje stretnutie s vami v Žiline je naozaj posledné a Vianoce už strávim v Taliansku. Hovoríme stále o hodnotách a ja nevnímam môj odchod ako niečo definitívne a nemenné. Necítim sa ako dôchodca. Mám 53 rokov a ani z hľadiska cirkvi to nie je dôchodkový vek. Ten je kdesi okolo 75 rokov. Myslím si, že povedať pravdu, nemôže byť žiadnym previnením a to, že u nás niektoré veci vyšli najavo, mi za takúto cenu stálo. Necítim sa ani slávny, veď keď chcete vedieť, aký ste slávny, choďte do Hainburgu a hneď uvidíte, koľko ľudí tam o vás vie. Preto sa s vami nelúčim navždy."
Kristovci sú na scéne
Príkladov, ako žiť s láskou k ľuďom v srdci, nie je nikdy dosť. Autori Ľubo Bechný, Terézia Rončáková, Emília Mihočová a ďalší spoluautori sa rozhodli pre vydanie knihy s názvom Kristovci.
V dvanástich príbehoch ukázali osobnosti, ktoré by mohli byť pre iných príkladom, pretože zasvätili svoj život pravde a dobru, kráčajúc svetom bez falošných pozlátok a reklám. Spája ich viera v Ježiša Krista, a preto im autori dali pomenovanie "Kristovci".
Krst tejto knihy a jej uvedenie verejnosti autori berú ako dar i povzbudenie k vzájomnej láske a svornosti.
