ŽILINA. Na území starého mesta je dnes šesť veží. Hodinová veža katedrály Najsvätejšej Trojice, Burianova veža, dve veže kostola Obrátenia svätého Pavla, veža kostola svätej Barbory a veža evanjelického kostola. V minulosti stála v meste aj veža Žilinského hradu, ktorej základy boli objavené pri stavbe nákupného komplexu v roku 2008. Významná je aj veža v blízkosti mesta, ktorá stojí na sútoku Váhu a Kysuce veža Budatínskeho hradu.
Hodinová veža katedrály
Najstaršou a v starom meste najvyššou je hodinová veža katedrály. Bola súčasťou jednoloďového farského kostola postaveného v 13. storočí, ktorý bol v nasledujúcich storočiach viackrát stavebne upravovaný. Aj preto sa dnes zdá, akoby bola postavená mimo kostola. V minulosti bola súčasťou najstaršieho kostola. Málo ľudí vie, že na veži je otlačok z krovu najstaršieho kostola. „Neskôr sa priestor medzi ňou a kostolom zrušil, preto pôsobí akoby osamotene,“ hovorí Vladimír Majtán z Krajského pamiatkového úradu. Pôvodne bola veža nižšia merala okolo27 metrov. Dnes je jej výška približne46 metrovkeďže bola veže viackrát nastavovaná. O tom ako veža vyzerala sa dozvedáme z mailovej kartuše, ktorá sa zachovala. Pôvodne mala renesančnú strechu. Hodinový stoj bol na veži už v 17. storočí. Zachoval sa pôvodný veľký drevený rapkáč, ktorý sa počas Veľkej noci, keď sa zvony zaviazali používal pri Bohoslužbách.
Renesančná Burianova veža
Renesančnú Burianovu vežu dal postaviť v prvej tretine 16. storočia vtedajší vlastník Žiliny Burian Svetlovský z Vlčnova. Keď prestala slúžiť ako obranná veža, stala sa z nej zvonica farského kostola. Obrannou bola preto, že miesto bolo strategické. Mesto pod kostolným vrchom končilo, ďalej boli len polia a bol z kopce dobrý výhľad. Žilina sa ťahala skôr na druhú stranu, pod kostolom bola záplavová oblasť. Pod vežou je dodnes zachovaná krypta. „Doteraz ju nemáme otvorenú, pretože výškové terény sa menili. Všetky objekty sú prefásadované v 40-tych rokoch. Keď sa čistil prvý vstupný objekt, bola „chytená“ horná časť tehlovej klenby – celé to bolo duté,“ hovorí. V archívnom prameni sa objavili, že by tam mal byť priestor krypty. Nie je jasne kto by tam mal byť pochovaný. Zostáva to otázne, pretože sa kryptu nepodarilo ešte otvoriť. „Nemali sme ani nijakú videosondu, išlo to veľmi rýchlo, financovalo to mesto spolu s cirkvou obnovu a sprístupnenie vyhliadky – robilo sa to pri tejto príležitosti, tak sme si to nechali niekedy do budúcna, že vieme o tom, že to tam je, dlažba je kladená nasucho, nebudú veľké náklady vybrať ju,“ povedal. Zaujímavosťou je, že schodisko, ktoré do veže vedie je priamo osadené v múre. Arkáda na veži je nová z 40. rokov 20. storočia v duchu talianskeho neoklasicizmu a úpravy sa robili v čase keď sa stavalo aj divadlo. Veža bola pôvodne jednoduchšia a pravdepodobne biela.
Veža Kostola obrátenia sv. Pavla
Barokové dvojvežie kostola Obrátenia sv. Pavla pochádza z polovice 18. storočia a je súčasťou kláštorného komplexu jezuitov. Kláštor s kostolom bol postavený na mieste piatich stredovekých meštianskych domov, z ktorých sú zachované pivnice. „Mohutné murované piliere podopierajúce hmotu veží sú dodnes v pivniciach viditeľné,“ povedal. Nedávny reštaurátorský výskum identifikoval pôvodnú sivo-bielu farebnosť a okrem iného aj maľované hodinové ciferníky na vežiach, ktoré sa plánujú obnoviť.
Baroková veža
Baroková veža kostola sv. Barbory je súčasťou kláštorného kostola františkánov. Postavená bola v prvej polovici 18. storočia – niekoľko rokov od postavenia kostola. „Veža bola postavená neskôr pravdepodobne, že na ňu chýbali peniaze,“ hovorí. Veža sa u františkánov objavuje na priečelí málokedy. Pod vežou sa nachádza kostnica prepojená s františkánskou kryptou. V kostnici sa ukladali kosti tých, ktorí boli predtým v kryptách. PO čase sa ostatky tela odmurovali a kosti sa odkladali. Niekedy sa z kostí aj vyrábali umelecké diela, poznáme to najmä z Čiech.
Nezachovaná obranná veža
Valcová veža Žilinského hradu bola postavená v 14. storočí. Na základe priemeru zachovaných základov predpokladáme, že bola vysoká okolo20 m. Veža zanikla koncom 15. storočia. Plnila obrannú funkciu nevie sa o nej viac, keďže na jej mieste sa postavilo obchodné centrum.
Veža evanjelického kostola
Veža evanjelického kostola bola spolu s chrámom postavená v rokoch 1935-1936 podľa projektov architekta Milana Michala Harminca, ktorý postavil mnohé stavby v Tatrách. Jeho stavby sú na nerozoznanie od historických stavieb. Pôvodne si evanjelici nemohli stavať veže, časom sa to zmenilo.
Veža na Budatínskom hrade
Valcová veža Budatínskeho hradu je súčasťou palácového komplexu a je jeho najstaršou časťou. „V minulosti bolo bežné, že sa veže stavali ako prvé. Slúžili na obranu a tak až neskôr okolo nich vznikali ďalšie stavby, to je príklad aj Budatínskej veže,“ povedal. Zvláštnu tvarovú deformáciu na jej fasáde spôsobuje vežové schodisko a tak sa zdá, že je celá krivá.
Foto: Štátny archív Žilina, Juraj Nedorost
