Univerzita s tradíciou pozerá do budúcnosti

Koncom septembra už po 62-krát otvorila svoje brány Žilinská univerzita v Žiline.

Pohľad na budovu rektorátu.Pohľad na budovu rektorátu. (Zdroj: ŽU)

Pri tej príležitosti jej rektorka, Dr. h. c. prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD. uviedla, že nový akademický rok, v ktorom zasadne vo všetkých formách a stupňoch vysokoškolského štúdia 10 000 študentov, sa ponesie v tradícií kvalitného vzdelávania, vedeckovýskumnej činnosti a snahy vychovávať absolventov pre prax.
Rektorka zároveň predstavila novinky a vytýčila ciele, na napĺňaní ktorých chce univerzita pracovať. Pripomenula i dosiahnuté úspechy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Šesť dekád existencie univerzity

Málokto z nás pozná zaujímavú a netypickú históriu Žilinskej univerzity. Vedeli ste, že ranné roky jej vývoja sú spojené s Prahou? V polovici päťdesiatych rokov 20. storočia tu bola na pôde Českého vysokého učení technického založená Fakulta železničná. Rozhodnutie o jej vzniku súviselo najmä s rozmachom železničnej dopravy a potrebou odborníkov v tejto oblasti v Československu. Železničná fakulta ČVUT sa stala základom pre vznik pražskej Vysokej školy železničnej, ktorá študentom svoje brány otvorila v roku 1953. Keďže v tomto období sa vo veľkej miere rozvíjali aj ostatné oblasti dopravy, transformovala sa aj vysoká škola.
V roku 1959 sa premenovala na Vysokú školu dopravnú v Prahe a stala sa dôležitým pilierom vzdelávania pre rôzne odvetvia a oblasti súvisiace s dopravou. Koncom päťdesiatych rokov sa začala viesť diskusia o jej ďalšom pôsobení a smerovaní, ktorá nakoniec vyústila do rozhodnutia premiestniť Vysokú školu dopravnú na Slovensko, konkrétne do Žiliny. Prvý akademický rok v Žiline bol otvorený v roku 1960.
Ďalšie medzníky v už mladšej histórii dnešnej univerzity spadajú do roku 1980, kedy sa jej názov zmenil na Vysokú školu dopravy a spojov a po rozšírení pôsobnosti a organizačných zmenách bola v roku 1996 premenovaná na dnešnú Žilinskú univerzitu v Žiline. Nedávno oslavovala univerzita okrúhle šesťdesiate výročie svojho založenia. Osláviť jubileum pricestovalo do Žiliny viac ako 40 rektorov a významných hostí z Nemecka, Ruska, Japonska, Poľska, Ukrajiny, Srbska, Bulharska a Českej republiky a rektori slovenských vysokých škôl. Pri príležitosti svojho jubilea, vydala Žilinská univerzita Pamätnicu – Premeny Žilinskej univerzity v Žiline (1953 - 2013), špeciálnu publikáciu mapujúcu jej históriu a vývoj. Pamätnica je dostupná v Univerzitnej knižnici ŽU.
Žilinská univerzita ako verejná vysoká škola univerzitného typu poskytuje v súčasnosti vzdelanie vo všetkých troch stupňoch štúdia – bakalárskom, inžinierskom alebo magisterskom a doktorandskom, a to v dennej aj externej forme. Vychovala už viac než 66 000 absolventov, pričom v súčasnosti univerzita zamestnáva 1 550 zamestnancov.

SkryťVypnúť reklamu

ŽILINSKÁ UNIVERZITA
V ŽILINE
...univerzita s tradíciou

1953 Vysoká škola železničná Praha
1959 Vysoká škola dopravná Praha
1962 Vysoká škola dopravná Žilina
1980 Vysoká škola dopravy a spojov Žilina
1996 Žilinská univerzita v Žiline

Absolventi pripravení pre prax

Jednou z noviniek tohto akademického roka je nová forma motivačných štipendií.
„Toto odborové štipendium bude možné získať v dvadsiatich študijných programoch prvého stupňa a v dvadsiatich piatich programoch druhého stupňa. Pričom najlepší študenti z podporených programov získajú štipendium už v novembri tohto roka,“ povedala rektorka.
Pokračujúcim projektom, ktorého výsledkom má byť lepšie pripravený absolvent pre prax a zároveň snaha o prepojenie vysokých škôl s praxou je národný projekt Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Rektorka tiež zdôraznila dôležitosť projektu Inovácia a internacionalizácia vzdelávania – nástroje zvýšenia kvality Žilinskej univerzity v európskom vzdelávacom priestore, ktorého lajtmotívom je potreba inovácie vo vzdelávaní, najmä jeho internacionalizácia.

SkryťVypnúť reklamu

Výskum, vývoj, transfer technológií do praxe

Prebiehajúcou, či skôr pokračujúcou aktivitou na univerzite sú výzvy Operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj v rámci štrukturálnych fondov EÚ.
V súčasnosti je prioritnou úlohou implementácia projektov Univerzitného vedeckého parku a Výskumného centra. Momentálne sa formuje personálne zabezpečenie a buduje sa priestorová a výskumná infraštruktúra.
Univerzita napreduje aj vo vedeckovýskumnej činnosti. Jej pracoviská sa podieľajú na riešení úloh výskumu a vývoja domácich a zahraničných grantových schém s ročnou kapacitou takmer 800 tisíc hodín. Túto snahu prezentuje riešenie 40 projektov, z toho je 12 z rámcových programov EÚ.
Nevyhnutnou súčasťou aktivít univerzity je prepojenie akademického prostredia s podnikateľskou sférou prostredníctvom projektov aplikovaného, zmluvného výskumu a dopytovo zameraných výskumno-vývojových aktivít. „Výsledky výskumu sú priamo zavádzané do výrobnej a riadiacej praxe vo forme nových materiálov, metodík,“ povedala rektorka Tatiana Čorejová. Dodala, že ročne sa touto formou rieši približne 100 projektov v hodnote skoro dva milióny eur. V oblasti transferu technológií do praxe je pred skončením dohoda o vzniku Národného centra transferu technológií Slovenskej republiky, ktorého je Žilinská univerzita jedným zo zakladajúcich členov.

SkryťVypnúť reklamu

FOTO: ŽU

V súčasnosti je rozvoj medzinárodných vzťahov kľúčový

Zároveň zopakovala, že tak ako po minulé roky, univerzita naďalej pracuje na rozvíjaní medzinárodných vzťahov a zapája sa do medzinárodnej spolupráce. Že sa jej to darí napĺňať, svedčí fakt, že už dnes patrí k najaktívnejším slovenským univerzitám v programe EÚ ERASMUS.
Vďaka nemu napríklad vlani odišli do zahraničia takmer dve stovky študentov, 116 zahraničných študentov bolo prijatých a 130 vysokoškolských učiteľov z univerzity prednášalo v zahraničí a takmer rovnaký počet zahraničných pedagógov prednášal
v Žiline. Na obdobie rokov 2013-2016 má univerzita schválené medzinárodné projekty aj s mimoeurópsky–
mi univerzitami ERASMUS MUNDUS IBRASIL s brazílskymi univerzitami a EÚ-ICI Korea Smiles s Južnou Kóreou. Tento projekt je upriamený na mobilitu študentov so zameraním na odvetvie strojárstva a elektrotechniky.
Čulá je i spolupráca univerzity na národnej i medzinárodnej úrovni, tak v pedagogickej, ako i vedeckovýskumnej oblasti. Stačí len spomenúť vlaňajšie podpísanie zmluvy o spolupráci s čínskou Zhejiang University of Science and Technology, či ruskou Moskovskou technickou univerzitou komunikácií a informatiky. Alebo úspešné zapájanie sa fakúlt do Národného štipendijného programu, Vyšehradského fondu, programu EÚ TEMPUS a ďalších. Výrazným úspechom univerzity je i členstvo v asociácii FEHRL - medzinárodné združenie viac ako 30 národných výskumných a technických inštitútov z oblasti výstavby a údržby cestnej a diaľničnej siete z celej Európy.

Nielen štúdium, ale i zábava

Vysoká škola, to nie sú len knihy a štúdium. Aj preto rektorka vyzdvihla aktivity niektorých študentských organizácií, napríklad univerzitného občasníka – ŽUŽO, či rádia X alebo RAPEŠ, ktoré patria medzi najlepšie internátne rozhlasové štúdia a umiestňujú sa na prvých miestach spomedzi slovenských i českých internátnych rozhlasových štúdií.
Ocenila tiež spevácky súbor OMNIA, víťaza zlatých medailí na svetovej zborovej olympiáde v lotyšskej Rige, v kategóriách musica sacra a capella a miešané komorné zbory.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  2. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  3. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  4. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  5. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  6. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  7. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  8. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  2. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  3. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  8. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 15 752
  2. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 13 430
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 7 111
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 3 159
  5. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 2 772
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 641
  7. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 2 622
  8. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva? 2 007
  1. Štefan Šturdzík: Hamas vs Izrael.
  2. Viktor Pamula: Pieseň IMT Smile je stále aktuálnejšia
  3. Milan Buno: Prečo odovzdávame moc zlým a skazeným ľuďom?! | 7 knižných tipov
  4. Aleksander Prętnicki: Cena úspechu - Bratislavský expres
  5. Vladimír Bojničan: Malé zamyslenie sa na “Veľkú noc”
  6. Ladislav Kucharik: Rio 01 - Holé zadky v meste hriechu, pod rukami Krista
  7. Juraj Ondruška: PRIPOMIEKY LETISKO VAJNORY DO 22.4.2025
  8. Eva Gallova: Slávny maliar Raffael Santi bol pochovaný dvakrát
  1. Martin Ondráš: Slintačka a krívačka - prečo to celé nesedí 38 481
  2. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 30 721
  3. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 21 388
  4. Vlado Jakubkovič: Otvorený list Generálnemu prokurátorovi 19 819
  5. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 19 341
  6. Viera Gáliková: Pelíšky - prečo tri pokusy o samovraždu 11 090
  7. Miroslav Ferkl: Magor Magor Magor 10 476
  8. Ján Šeďo: Pomoc "bezradnému MUDr. Kotlárovi", apel na s. "precedu". 8 508
  1. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  2. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  3. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  4. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  5. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  6. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
  7. Marcel Rebro: Raketový útok v Sumoch je aktom štátneho terorizmu
  8. Radko Mačuha: Čurilla? Veď to je magor.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Štefan Šturdzík: Hamas vs Izrael.
  2. Viktor Pamula: Pieseň IMT Smile je stále aktuálnejšia
  3. Milan Buno: Prečo odovzdávame moc zlým a skazeným ľuďom?! | 7 knižných tipov
  4. Aleksander Prętnicki: Cena úspechu - Bratislavský expres
  5. Vladimír Bojničan: Malé zamyslenie sa na “Veľkú noc”
  6. Ladislav Kucharik: Rio 01 - Holé zadky v meste hriechu, pod rukami Krista
  7. Juraj Ondruška: PRIPOMIEKY LETISKO VAJNORY DO 22.4.2025
  8. Eva Gallova: Slávny maliar Raffael Santi bol pochovaný dvakrát
  1. Martin Ondráš: Slintačka a krívačka - prečo to celé nesedí 38 481
  2. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný? 30 721
  3. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 21 388
  4. Vlado Jakubkovič: Otvorený list Generálnemu prokurátorovi 19 819
  5. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 19 341
  6. Viera Gáliková: Pelíšky - prečo tri pokusy o samovraždu 11 090
  7. Miroslav Ferkl: Magor Magor Magor 10 476
  8. Ján Šeďo: Pomoc "bezradnému MUDr. Kotlárovi", apel na s. "precedu". 8 508
  1. Věra Tepličková: Komu svieti Slnko v sieti?
  2. Radko Mačuha: To si vážne myslíte, že premiér bol postrelený a že nieje zaočkovaný?
  3. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  4. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  5. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  6. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
  7. Marcel Rebro: Raketový útok v Sumoch je aktom štátneho terorizmu
  8. Radko Mačuha: Čurilla? Veď to je magor.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu