Keď vás hlina v zime zohreje

Ing. Michal Gottwald a Ing. René Krivošík z Výskumného centra Žilinskej univerzity v Žiline získali vo finále súťaže Startup Awards prvé miesto a prestížne ocenenie Startup Awards 2014, označované aj ako startup Oscar, v kategórii Science.

Ing. Michal Gottwald s ocenením.Ing. Michal Gottwald s ocenením. (Zdroj: ŽU)

Podujatie sa uskutočnilo v piatok 28. novembra v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave.
Výskumníci zaujali porotu zemným akumulátorom tepla, ktorý funguje ako energetická banka pre celý dom. Zariadenie šetrí peniaze aj životné prostredie. Inšpiráciou pre jeho vznik boli i takmer zabudnuté zemľanky a alternatívni stavitelia hlinou obsypaných akumulačných domov. Na jeho realizáciu postačuje hlina a čím je zemný akumulátor starší, tým disponuje lepšími energetickými vlastnosťami.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Akumulátor je riadená zemná masa

„Akumulátor tepla je jednoducho masa hliny, ktorú nepremiestňujeme. Len je nutné ho izolačne oddeliť od okolitého prostredia (zeminy) kvôli obmedzeniu vodivosti a atmosférickým vplyvom. Následne dotujeme túto masu teplom cez špeciálne výmenníky, pričom aktuálne vyvíjame niekoľko typov týchto výmenníkov. Rovnakým výmenníkom sa potom teplo čerpá do domu. Nie sú tam žiadne pohyblivé súčasti, jediná pohyblivá súčasť je obyčajné obehové čerpadlo,“ vysvetľuje Michal Gottwald. Hovorí, že tento projekt sa odpichol od ich ďalšieho výskumu zameraného na energetickú spotrebu domov, ktorým sa dlho zaoberajú.
„Rozmýšľali sme, ako postaviť taký dom, ktorý je nezávislý od sieťových prípojok energií pre kúrenie a ohrev teplej vody. Aby to bolo lacné, rýchle a bez potreby závratných investícií do technológie. Postupne sme sa zamerali na vylepšenie systémov, ktoré akumulujú teplo do pevných materiálov, konkrétne do hliny, ktorú nie je nutné prevážať, ale máme iba obrovské množstvo priamo pod domom,“ rozpráva jeho kolega René Krivošík.
„V lete, keď je slnka najviac, potrebujeme energie najmenej. V domácnostiach sa veľmi nesvieti, ani nekúri. Stačí len ohrev vody. Chceli sme teda slnko z leta „uskladniť“ na zimu. Súbežne s otázkou, ako teplo z leta dostať do zimy, sme sa držali myšlienky udržať náklady na akceptovateľnej úrovni. Sústredili sme sa teda na lacné a čo najobsiahlejšie tepelné oddelenie uľahnutej zemnej masy a na zvýšenie účinnosti výmenníkov. Momentálne pracujeme na otázkach spojených s deformačnými dopadmi samotného nahrievania,“ dodáva a Michal Gottwald ho dopĺňa, že mali rôzne alternatívne zdroje informácií o hlinou obsypaných akumulačných domoch. Preto si začali hlinu všímať ako prostredie, v ktorom možno ukladať mnoho tepla vďaka jej neobmedzenej mase a zároveň s dobrým potenciálom ho energeticky vymedziť.
„Akumulácia do povrchových materiálov existuje, ale je potrebné premiestňovať samotné akumulačné médium. Sú rôzne nádrže, rôzne sypané telesá. Do toho by som zaradil aj zemné kolektory, kde sa vykopáva väčšina akumulačnej hmoty, uložia sa tam hadicové výmenníky a potom sa zasypú, to riešenie je ale relatívne drahé pre užívateľa,“ vysvetľuje.
Dosiahnutý úspech zhodnotil aj riaditeľ Výskumného centra Žilinskej univerzity v Žiline doc. Ing. Branislav Hadzima, PhD.:
„Výsledok, ktorý dosiahli, nie je len tvrdou vedou - základným výskumom. Aplikovaním inovatívneho prístupu bol dosiahnutý potrebný efekt pre konkrétne použitie v praxi. Úspech našich zamestnancov nám ukázal správnosť rozhodnutia vytvoriť podmienky pre úzku spoluprácu ľudí z akademického prostredia a ľudí z priemyselnej praxe. Páni Gottwald a Krivošík k nám prišli z prostredia praxe a my sme sa im snažili vytvoriť prostredie pre rozvoj ich nápadov vyplývajúcich z problémov, s ktorými sa každodenne stretávali.“

SkryťVypnúť reklamu

Ing. Michal Gottwald a Ing. René Krivošík

Prvotná nedôvera bola neopodstatnená

Podľa Reného Krivošíka je tento úspech čiastočne aj zadosťučinením. „Keď si spomeniem, ako sme pred pár rokmi začínali pracovať na myšlienke zemného akumulátora, častokrát sme sa stretávali s určitým skepticizmom, resp. spochybňovaním nami navrhovaného riešenia zo strany odborníkov, ako aj laickej verejnosti.
Aj táto skutočnosť bola jedným z dôležitých podnetov, aby sme naše úsilie spojili s Výskumným centrom ŽU v Žiline, ktoré disponuje odborníkmi s dlhoročnými skúsenosťami v problematike zabezpečovania energetickej efektívnosti budov a hľadania alternatívnych zdrojov energie. Týmto partnerstvom s akademickým sektorom sme sa snažili zároveň dokázať, že spoločným úsilím je možné dosiahnuť výsledky vo forme produktov alebo inovácií, ktoré disponujú prvkami funkčnosti a majú jasný trhový potenciál.“
Využitie zemného akumulátora v komerčnej oblasti si vedia predstaviť aj obaja výskumníci. „Boli by sme radi, keby sme dokázali ponúknuť riešenie, ktoré by predstavovalo cenovo dostupnú alternatívu klasickým tepelným čerpadlám,“ dodal Gottwald. Je možné, že o pár rokov pribudnú ľudia, ktorých keď sa opýtate, čím idú vykurovať svoje domy, odpovedia práve zemným akumulátorom tepla vyvinutým na Žilinskej univerzite v Žiline.
Podobný projekt vykurovania, aj keď v rádovo väčších rozmerov, je evidovaný v Kanade, kde sa princíp zemného akumulátora tepla využíva pri pokrytí energetickej potreby menšej obce s počtom 52 domov. Problémom je, že toto riešenie však nie je aplikovateľné na individuálnu výstavbu, ktorá je typická práve pre slovenský stavebný trh. Tu je možné práve vyzdvihnúť riešenie žilinských výskumníkov, ktoré je určené primárne pre individuálnu klientelu zamýšľajúcu využitie alternatívneho zdroja vykurovania pre svoje potreby.
Výskumníci vyrátali aj orientačnú úsporu nákladov na vykurovanie v rodinnom dome s rozlohou 200 metrov štvorcových v horizonte 30 rokov.
Pri konvenčnom spôsobe vykurovania sa pohybujú náklady na investície a prevádzku na úrovni približne 68-tisíc eur. Náklady na systém, ktorého myšlienka skrsla na pôde Žilinskej univerzity, vychádzajú od 10 do 15-tisíc eur počas 30-tich rokov.

SkryťVypnúť reklamu


Všetci ocenení.

Výskumné centrum ŽU v Žiline

Výskumné centrum ŽU v Žiline od svojho vzniku v roku 2013 vyvíja aktivity v oblastiach aplikovaného výskumu v priemyselnej praxi, ako aj v oblastiach bežného občianskeho života.
Jeho poslaním je pôsobiť ako regionálne centrum aplikovaného výskumu a vytvoriť prostredie podporujúce akceleráciu a integráciu inovačných a výskumných aktivít pracovísk Žilinskej univerzity, rýchlu implementáciu a komercializáciu výsledkov výskumu, čo prispeje k zvyšovaniu konkurencieschopnosti ekonomiky regiónu Žilinského samosprávneho kraja, SR a euroregiónu Beskydy, znižovaniu regionálnych rozdielov, vzniku nových inovatívnych malých a stredných podnikov typu spinn-off, tvorbe nových pracovných miest vo vede a výskume, predovšetkým pre mladých výskumníkov a postdoktorandov a k zlepšeniu podmienok vzdelávacieho procesu na ŽU v Žiline.
Výskumné centrum Žilinskej univerzity v Žiline vzniklo s podporou Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a samotnej Žilinskej univerzity v Žiline prostredníctvom projektu s ITMS 26220220183.
Počas krátkeho obdobia jeho existencie sa podarilo uskutočniť niekoľko významných aktivít. Zamestnanci vyvíjajú a testujú bezkontaktné systémy monitorovania fyzikálnych vlastností (teplota, vlhkosť...) v skladoch s organickými hmotami ako drevoštiepka, slama, obilie s cieľom zvýšenia bezpečnosti a predchádzaniu strát spôsobených požiarmi a iným znehodnocovaním uskladnenej hmoty. Zároveň boli vytvorené a úžitkovým vzorom chránené prototypy senzorov pre stanovenie deformácií betónu a asfaltu, určené na monitorovanie dopravných ciest a následné zvýšenie bezpečnosti v doprave.
Z hľadiska výskumu možno spomenúť spoluprácu pri rekonštrukcii a hodnotení materiálových vlastností najstaršieho prevádzkyschopného železobetónového mosta na bývalom území Rakúsko-Uhorska v Krásne nad Kysucou.
Zatiaľ najvýznamnejším úspechom je víťazstvo Ing. Gottwalda a Ing. Krivošíka v súťaži Startup Awards 2014.
Z ďalších aktivít možno spomenúť konferenciu RESEARCH FORUM 2014, súťaž RESEARCH STAR či iniciovanie založenia celoslovenskej Asociácie univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier.
Všetky aktivity Výskumného centra Žilinskej univerzity v Žiline smerujú k naplneniu ambície realizovať výskum pre ľudí.

Viac informácií na www.vyskumnecentrum.sk

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 107
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 925
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 658
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 782
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 723
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 041
  1. Jozef Sitko: Pellegrini verzus Kováč (3.)
  2. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  3. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  4. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  5. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  6. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  7. Julius Kravjar: Kandidáti
  8. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 173
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 686
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 639
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 763
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 136
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 084
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 058
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

O postup do I. triedy ObFZ Žilina chcú zabojovať aj futbalisti Divinky.

Príručka futbalového fanúšika pred jarnou časťou.


Návštevníkov privíta od 30 marca.


Trolejbus sa následne vráti do Bratislavy.

Zmestí sa doň 180 cestujúcich.


Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


  1. Jozef Sitko: Pellegrini verzus Kováč (3.)
  2. Slavomír Dzuričko: Vyskúšal som si Apple Vision Pro! Šialený headset za 4 tisíc dolárov
  3. Jozef Stasík: Ivana Korčoka podporujú len promedvedie strany. Môže nato doplatiť
  4. Ivan Mlynár: Ak Ficova čačka Peter Pelllegríni z billboardu sľubuje pokoj, tak sa naježia chlpy slepému analfabetovi.
  5. Lucia Nicholsonová: List prezidentskému kandidátovi Pellegrinimu
  6. Ivan Čáni: Nespĺňam kritériá na riaditeľa RTVS ...
  7. Julius Kravjar: Kandidáti
  8. Blanka Ulaherová: Iorana! (Prechádzky nielen po Patagónii – 4/4)
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 173
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 686
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 639
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 763
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 136
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 084
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 058
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu