ŽILINA. Sestry vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline chodia momentálne v skupinkách od dverí k dverám. Niektoré sú pokojné, iné rozhorčené, ďalšie smutné. Rozhovorili sa, prečo odchádzajú.
Z urológie
„Hnevá nás, že sa vyhýbali komunikácii s nami. Ale to trvá už roky. Keď chceme nové vybavenie na oddelenie, ktoré je nevyhnutné, tak ich musíme o to prosiť mesiace aj viac.
Je to smutné. My sme tá generácia sestier, ktoré túto prácu vykonávajú rady. Nerobíme to pre peniaze. Keby to bolo pre peniaze, tak by sme to dávno zabalili. Chceli by sme sa vrátiť, je nám ľúto, že to takto dopadlo. Ale je to jediná cesta ako prejaviť svoju nevôľu s celým systémom,“ hovorí odchádzajúca zdravotná sestra z chirurgie na oddelení urológie. „Tu nejde o naše platy. Celé roky nám neplatili prácu počas víkendov, brali ich ako všedné pracovné dni. To sa síce zmenilo od apríla, ale nám ide o zdravotníctvo,“ dodáva.
„Nepracujem síce na oddelení, ale na chirurgii, ale podľa mňa to nezvládnu. Vychádzam z toho, že výpoveď dalo 170 sestier. A u nás nie je taká prezamestnanosť, aby sa tie sestry našli. Mali sme normatívy stanovené na najnižšiu hranicu, lebo nebolo dostatok sestier,“ myslí si ďalšia sestra z urologickej chirurigie.
„Počty vie aj malý školák. Nás bolo na operačke päť a teraz tam zostala len jedna. Ako sa to dá udržať?“ dodáva ďalšia.
„Na špecializované oddelenia ako sú chirurgie alebo jednotky intenzívnej starostlivosti sa musí sestra zaúčať. To nie je tak, že príde zo školy a všetko ovláda. Musí sa zaškoliť a to trvá minimálne pol roka,“ uzatvárajú sestričky a ďalej stoja v rade pri vybavovaní dokumentov.
Interné oddelenie, neurochirurgia
„Posielajú nás od dverí k dverách, z poschodia na poschodie. Momentálne máme odovzdať kľúče,“ hovorí jedna z odchádzajúcich sestier. „Nepožadovali sme nejaké nehorázne veci. Chceli sme, aby sa aj pacient mal dobre. Ako sa tu môže niekto dobre cítiť, keď na 32 pacientov sú dve sestry. Ako sa im máme všetkým venovať?“ odpovedá na otázku, prečo odchádza z nemocnice.
„Na internom je to 45 pacientov na dve sestry,“ dodáva ďalšia.
Teraz sú sestričky nezamestnané a môžu robiť viacero vecí. „Ja mám chorú svokru, budem sa o ňu starať. Ležala predtým tu, ale prosila ma, aby som ju vzala domov, lebo nemohla ležať na posteli – ten matrac bol rozlámaný na tri kusy a s veľkou dierou. Ja ako personál som jej mohla zabezpečiť lepší matrac, ale čo zmôžu tí, ktorí tu nie sú zamestnaní? Nevybavia nič. Pacient musí ležať aj na takom matraci, lebo iný nie je,“ hovorí Ružena, ktorá je sestričkou od roku 1987. „Bojím sa o to, ako zabezpečia oddelenia. To je ale otázka na vedenie, aj keď tvrdia, že všetko zabezpečili. Ja odchádzam z oddelenia neurochirurgie, kde je JIS a tam zostala iba jedna sestra so špecializáciou. Čiže JIS-ka nemôže fungovať, nemajú tam personál,“ dodáva.
ARO
Niektoré zdravotné sestry sú deprimované, rozladené a rozčúlené. „Som nahnevaná. Mali sme tu mať všetko nachystané. A stále sa nám iba vyhrážajú, napríklad, že idú zverejňovať naše platy. Ja tiež neviem, aké majú platy riaditeľ, námestníčka. Celý systém ma tu hnevá. Tvária sa, akoby tu mali dostatok sestier a nás nepotrebujú,“ hovorí sestra z anesteticko-resuscitačného oddelenia (ARO).
„Choďte sa pozrieť na ARO, ako to tam vyzerá. Sú tam momentálne nejaké dve sestry z Trstenej, ktoré by mali zachrániť toto oddelenie, lebo tam dalo výpoveď 19 sestier,“ dopĺňa zdravotný asistent.
Ďalšia odchádzajúca sestra z ARO nám podala viac informácií. „Sú tam dve sestry z Trstenej. Vraj hovorili, že to dostali príkazom, tak prišli. Nemajú však žiadnu špecializáciu. Viem, že stiahli jednu sestru z PN, ktorá bola chorá od štvrtku. Tu (na personálnom – pozn. redakcie) je momentálne chaos, mali sme veľa vecí riešiť s našou vrchnou sestrou. Lenže tu nie je, má voľno, lebo musela riešiť situáciu tak, že mala v piatok a sobotu celodenné zmeny a včera musela zobrať nočnú, keďže od polnoci sme boli nezamestnané. A dnes by mala opäť poobede nastúpiť do služby,“ hovorí Jana.
Pred dverami personálneho oddelenia sme stretli aj mladú sestričku, ktorá sa uchádza o vzniknuté voľné miesto. „Som asistentka, teraz som využila možnosť, keď sestry odchádzajú, či ma vezmú. Raz som už žiadosť podala, nezobrali ma, tak teraz, keď je takáto situácia, som to skúsila znova. Zobrali mai. Tak čakáme na námestníčku a pokyny,“ hovorí mladá zdravotná sestra.
