Odchovanec žilinského hokeja Lukáš Cingeľ robí svojim fanúšikom, ale aj klubu MsHK Žilina veľkú radosť. V aktuálnom ročníku najprv prišla ponuka z pražského hokejového klubu Lev Praha, vo štvrtok 10. januára prvý gól v Kontinentálnej hokejovej lige, ktorý poslal jeho tím do vedenia.
Cingeľ sa na žilinskom ľade začal objavovať ako dorastenec v sezóne 2006/2007. O niečo neskôr sa prepracoval do žilinskej juniorky, v ktorej odohral 44 zápasov. Vtedy sa jeho talent prejavil naplno a Lukáš sa v auguste 2009 objavil vo výbere HK Orange 20, v ktorom odohral prakticky celú sezónu 2009/2010. V sezóne 2010/2011 sa dvakrát objavil v zostave žilinských seniorov. Okrem mládežníckych súťaží a extraligy si Lukáš obliekal aj dres slovenskej reprezentácie. Do reprezentácie sa prebojoval už do kategórie U16 a pokračoval v U18, kde ho vyhlásili za hviezdu slovenského tímu.
V ročníku 2010/2011 prišli dve ponuky zo zámoria. Tou prvou bola ponuka ruskej KHL z tímu Automobilist Jekaterinburg. Záujem vyjadril aj kanadský juniorský tím Baie-Comeau Drakkar, ktorý sa po Cingeľovom rozhodnutí stal jeho klubom na dva roky. Počas nich stihol odohrať 139 zápasov s bilanciou 40 + 54.
V auguste minulého roka vyjadril o Cingeľa záujem český klub Lev Praha, v ktorom momentálne Lukáš pôsobí.
O tom, ako sa cíti v Leve Praha, o jeho premiérovom góle a terchovskej kultúre sme sa pýtali „pražskej šesťdesiatdvojky“ na linke Žilina – Praha.
Ako vyzerali začiatky s hokejom u teba?
- Začínal som už ako päťročný, keď ma oco vozieval na ľad do Žiliny. Nespomínam si presne či to bolo iba verejné korčuľovanie, alebo nejaká prípravka. Ale čo viem je, že zo začiatku som pred sebou tlačil stoličku. Bolo to náročné a najmä pre rodičov, keďže tréningy minihokeja bývali skoro ráno. Po čase, keď som bol už trochu starší, boli podmienky rovnako náročné. Na tréningy sme stále chodievali skoro ráno a museli sme sa obliekať doma, keďže sme nemali vlastnú šatňu. Navyše, ja som dochádzal z Terchovej, čo nebolo jednoduché.
Minulý rok prišla ponuka z Levu Praha. Ako to prebiehalo?
- Môj agent mi oznámil, že z Prahy prišla ponuka formou try outu. To znamená, že nasledovala jednomesačná skúšobná doba, podľa ktorej sa v klube mali rozhodnúť, či mi ponúknu zmluvu alebo nie. Do Prahy som odišiel asi v polovici júla. Na ľade sa nás tam stretlo viac. Ostatní chalani boli, rovnako ako ja, na skúške. Ja som mal to šťastie, že mi to vyšlo. V strede augusta mi vedenie oznámilo, že ostávam a podpisujú so mnou zmluvu. Bol som veľmi rád.
Ako zobrali tvoj prestup do Levu tvoji kamaráti a rodina?
- Už vtedy mi všetci držali palce, rovnako je tomu aj teraz. Za to im veľmi vďačím. Teší ma, že ma podporujú.
Dokedy máš podpísanú zmluvu v Leve?
- Zmluvu mám na dva roky.
Ako sa v hlavnom meste Čiech cítiš?
- Cítim sa tu dobre. Praha je veľmi pekné mesto. Ani som si nemusel dlho zvykať. Som rád, že môj aktuálny klub nie je niekde v Rusku alebo podobne, pretože tam by som asi nerozumel. Našťastie, tu je všetko po česky (smiech). Mám skvelých spoluhráčov, ktorí mi zo začiatku veľmi pomohli. Poradili mi vo všetkom, v čom som potreboval. Rovnako mi pomohli aj keď som ešte nemal byt.
V tíme hrá viacero hokejistov zo Slovenska. Rozumieš si viac so Slovákmi alebo s Čechmi?
- Pre nás je Slovák ako Čech. Nerobia sa tu žiadne rozdiely. Možno akurát vtedy, keď sa hrá nejaký zápas Česko proti Slovensku. Vtedy áno, to je vojna (úsmev). Vtedy si každý robí srandu z každého. Ale inak je tu výborná partia, takže rozdiely si ani neuvedomujem.
Prednedávnom si si na svoje konto pripísal prvý gól v KHL. V desiatej minúte stretnutia si brankárovi Garnettovi vsietil strelu, ktorá ti priniesla v desiatom stretnutí za levov úspešný zásah. Ako si sa po ňom cítil?
- Je prirodzené, že výborne. Bol som veľmi rád, že mi to tam padlo. Mohol som si odložiť puk, čo som aj urobil. Bol to skvelý pocit aj preto, lebo sme ten zápas (proti ruskému Traktor Čeljabinsk, pozn. red.) vyhrali. Znamenalo to pre mňa dvojnásobnú radosť.
Ako hodnotíš výkon tímu s levom na drese?
- Mali sme dobrý úvod súťaže. Potom prišlo trochu horšie obdobie, v ktorom sme prehrávali, ale dokázali sme sa z toho dostať a bojujeme o play off. Udialo sa veľa zmien, no dúfam, že sa zomkneme a dostaneme sa do play off. Potom to bude už o niečom inom a stať sa môže prakticky čokoľvek.
Na jednom internetovom portáli ťa charakterizovali ako krídelníka s výbornými korčuliarskymi schopnosťami. Navyše o tebe napísali, že si dravý a nebezpečný v zakončení. Ako by si ty ohodnotil seba a svoj výkon v Prahe?
- Sám seba nerád hodnotím, na to sú tu iní. Poviem k tomu iba toľko, že som rád, že hrám v Leve, a že hrám hokej.
Ako prebieha tvoj bežný deň?
- Záleží na tom, či hráme zápas alebo nie. V dni kedy nemáme zápas, máme tréningy približne od ôsmej rána a do jednej poobede sme v šatni. Potom sa s chalanmi ideme niekam najesť. Poobedia mávame väčšinou voľné. A tak sa buď stretneme a ideme si zahrať playstation, alebo ak je nejaký dobrý film v kine, ideme s partiou práve tam. Keďže sú v Prahe ďalšie dva hokejové kluby (Slavia a Sparta Praha), tak niekedy ideme pozrieť na ich zápasy. Večer ešte chodievam do posilňovne alebo aspoň robiť niečo do šatne. V deň zápasu máme ráno rozkorčuľovanie a stretnutie. Potom si idem pospať a večer na zápas.
Chodíš v Prahe do školy alebo máš individuálny plán?
- Do školy chodím v Žiline. Som študentom športového gymnázia, v ktorom som v maturitnom ročníku. Dúfam, že sa mi podarí čo najskôr zmaturovať a mať to už za sebou.
Ako často sa ti popri všetkých zápasoch darí chodiť domov do Terchovej?
- Domov sa dostanem len raz za čas, aj to len na 2 - 3 dni. Keď mám aspoň dva dni voľno, snažím sa dostať domov. Inokedy príde rodina za mnou. Našťastie, teraz to už nie je až tak ďaleko, ako keď som bol v Kanade.
Pochádzaš z Terchovej. Ako veľmi ti je blízka domáca kultúra?
- Terchovú zbožňujem. Som rád, že som odtiaľ. Veľmi sa mi tam páči a vždy sa teším, keď idem domov.
Momentálne máš dvadsať rokov a za sebou viac, ako mnohí tvoji rovesníci. Aké máš vyhliadky do budúcnosti?
- Do budúcnosti sa veľmi nepozerám. Snažím sa sústrediť na to, čo je teraz a robiť všetko pre danú chvíľu. Uvidíme, ako všetko dopadne, pretože každý ďalší deň môžu byť veci inak. Všetko sa môže zmeniť v priebehu chvíle a preto nad tým až tak neuvažujem.
