ŽILINA. Psychicky chorý mladík, ktorý podpálil vzácnu, takmer 400 rokov starú múmiu Žofie Bosniakovej v kostole v Tepličke nad Váhom, svoj čin minulý týždeň pred súdom oľutoval. Dva až tri mesiace si podľa vlastných slov neuvedomoval, čo spravil. Po týždňoch liečby to už vraj chápe.
O podpálení vzácnej múmie si prečítajte viac tu.
Muž svoj čin oľutoval
„Je mi ľúto, čo som spravil. Až idú po mne zimomriavky, keď si spomeniem na čin, ktorého som sa dopustil," povedal vo štvrtok na súde. Svojej choroby si je vedomý. Liečiť sa chce ambulantne. V minulosti sa už podobnej liečbe podrobil, jej prerušenie mohlo podľa odborníkov spôsobiť návrat ochorenia. „Pokiaľ sa podrobí pravidelnej liečbe a pravidelným kontrolám, tak sa riziko nebezpečia pre spoločnosť výrazne minimalizuje," povedala Dagmar Štrocholcová, psychiatrička žilinskej nemocnice.
Zhoršenie ochorenia bolo v tomto prípade tak závažné, že muž v danom momente nedokázal už ovládnuť svoje správanie, stratil kontakt s realitou, motivácia konania bola chorobná. „Bola zistená nepríčetnosť v čase spáchania trestnej činnosti," povedala vo štvrtok sudkyňa. Muž skončil na psychiatrickom oddelení žilinskej nemocnice. Dnes ho liečia ambulantne a jeho stav je podľa lekárov už stabilizovaný.
Pojednávanie odročili
Súd teraz rozhoduje, či mladíkovi uloží ústavné ochranné liečenie. Rodičia veria, že by chorobu dokázali zvládnuť aj ambulantnou liečbou. Hovoriť o celom prípade nechcú. Ďalší postup liečenia určia až znalci. Zo štvrtkového pojednávania sa obaja ospravedlnili, boli v zahraničí.
Sudkyňa preto muža len vypočula a pojednávanie odročila na koniec júla. Mladík v sprievode svojich rodičov odišiel domov. V apríli, bezprostredne po čine, ho polícia obvinila z hanobenia mŕtveho. Hrozilo mu za to až päť rokov väzenia. Trestné stíhanie však zastavili pre nepríčetnosť.
Na otázky MY Žilinských novín odpovedá psychiatrička a zástupkyňa primára žilinskej psychiatrie
Schizofrénie sú liečiteľné, ale nie vyliečiteľné. Lieky alebo iné formy liečby pomôžu potlačiť alebo zmierniť príznaky ochorenia a zabrániť relapsu (návratu ochorenia). Približne každý tretí človek po prekonaní jedného alebo viacerých atakov ochorenia sa po liečbe natoľko zotaví, že dokáže viesť prakticky normálny život. U ďalšej tretiny dochádza k značnému zlepšeniu a prechodu do ľahších foriem postihnutia. Posledná tretina postihnutých trpí chronickými postihnutiami stredného až ťažkého stupňa. Dlhodobá prognóza je teda vcelku priaznivá u viac než polovice prípadov trpiacich týmto ochorením.
Je človek, ktorý spáli vzácnu múmiu, nebezpečný pre svoje okolie?
Za týmto konaním musíme vidieť predovšetkým ochorenie. Pri dodržiavaní liečby a pravidelných ambulantných kontrolách sa riziko nebezpečenstva pre okolie výrazne minimalizuje. Nikdy sa stav nezmení zo dňa na deň. Aj v tomto prípade sa zhoršenie ochorenia vyvíjalo viac dní, liečba sa začala ambulantne. Aktuálne je už zbytočné polemizovať, či by sa predišlo danému konaniu včasnou hospitalizáciou na psychiatrii.
Muža už v minulosti liečili. Čo mohlo spôsobiť jeho konanie?
Tento mladý muž bol už v minulosti liečený, po určitom čase však bola udržiavacia liečba vysadená, čo bol pravdepodobne spúšťajúci faktor návratu ochorenia. Vo všeobecnosti možno povedať, že udržiavacia liečba liekmi by mala pokračovať po prvom ataku schizofrénneho ochorenia minimálne dva roky, po opakovaných atakoch možno hovoriť aj o celoživotnej liečbe. Otázka, či vysadiť liečbu, alebo nie, by mala byť na individuálnom zvážení, nakoľko ochorenie prebieha u každého pacienta inak.
Čo s ním bude ďalej?
Vzhľadom na charakter činu, pochybnosti o jeho duševnom zdraví, súd nariadil znalecké dokazovanie. Dvaja znalci z odboru psychiatrie vypracovali znalecký posudok. Zhodnotili, že jeho konanie bolo pod vplyvom choroby, teda, že nemohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a nemohol svoje konanie ovládať. V právnej terminológii to znamená, že bol nepríčetný. Predpokladám, že bude mať nariadené ochranné psychiatrické liečenie. Ochranná liečba môže byť ambulantná alebo ústavná, o tom rozhodne súd po vypočutí znalcov.
Dá sa takýto opätovný „skrat" očakávať aj v budúcnosti?
Keďže pravdepodobnosť návratu ochorenia sa zvyšuje, keď sa lieky vysadia alebo užívajú nepravidelne, je veľmi dôležitá spolupráca pacienta aj rodinných príslušníkov pri liečbe. Ako som už spomínala k zhoršeniu ochorenia nedochádza náhle, predchádzajú mu „varovné" príznaky ako nespavosť, pocity predráždenia, či, zmeny nálad. Ak sa tieto príznaky podarí podchytiť včas, je pravdepodobné, že sa zabráni plnému rozvinutiu ochorenia. Pre toto ochorenie je typická zvláštna „zraniteľnosť", ktorá znamená nižšiu odolnosť voči záťaži. Aj pacienti trpiaci schizofréniou však dokážu v mnohých prípadoch rozpoznávať, čo im pomáha
a čo škodí, naučia sa regulovať mieru záťaže, oddychu, rozpoznávať spúšťače ochorenia. Ich situácia sa uľahčí, keď okolie akceptuje ich ochorenie.
Aká je v podobných prípadoch úspešná liečba?
Schizofrénie sú liečiteľné, ale nie vyliečiteľné. Lieky alebo iné formy liečby pomôžu potlačiť alebo zmierniť príznaky ochorenia a zabrániť relapsu (návratu ochorenia). Približne každý tretí človek po prekonaní jedného alebo viacerých atakov ochorenia sa po liečbe natoľko zotaví, že dokáže viesť prakticky normálny život. U ďalšej tretiny dochádza k značnému zlepšeniu a prechodu do ľahších foriem postihnutia. Posledná tretina postihnutých trpí chronickými postihnutiami stredného až ťažkého stupňa. Dlhodobá prognóza je teda vcelku priaznivá u viac než polovice prípadov trpiacich týmto ochorením.
